Liptovský Ján

Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa

Vznik: posledná tretina 13. storočia

Poloha: v opevnenom areáli na vyvýšenine v obci

Historický región: Liptov

Stručný popis: pôvodne románskogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou a severnou predsieňou

História
Prvý kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia (uvádza sa aj presné obdobie rokov 1263-1286). Išlo ešte o stavbu s neskororománskymi prvkami (severný portál). Mala podobu jednolodia s kvadratickou svätyňou a predstavanou západnou vežou. Podľa zasvätenia sv. Jánovi Krstiteľovi dostala obec aj svoje meno.
V 14. storočí pristavali zo severnej strany sakristiu, ktorá bola prepojená s loďou dreveným portálom. V tomto a v 15. storočí bol interiér v dvoch etapách vyzdobený freskami.
Začiatkom 16. storočia bol kostol rozsiahlo prestavaný a rozšírený v neskorogotickom slohu. Loď bola rozšírená južným smerom a kvadratické presbytérium nahradila väčšia polygonálna svätyňa zaklenutá rebrovou klenbou. Loď dostala v prvej tretine 16. storočia nový doskový strop. 
V nepokojnom 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica. V 40. rokoch tohto storočia vznikla aj monumentálna výmaľba interiéru svätyne v renesančnom štýle. Koncom 17. storočia pristavali pred severný vstup do lode dnešnú predsieň. Začiatkom 18. storočia bola upravovaná fasáda veže, ktorá tiež dostala zastrešenie v podobe pre barok typického cibuľovitého tvaru.
V rokoch 1820 - 1823 sa realizovala rozsiahla obnova chrámu, pri ktorej loď dostala nový (súčasný strop) a bolo tiež rozobrané gotické pastofórium. Kamenné články z neho boli využité ako stavebný materiál na vyrovnanie nerovností na severnej stene presbytéria.
Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt už od roku 1963. V roku 1971 sa tu uskutočnil archeologický výskum, ktorý pomohol sčasti objasniť počiatky stavby.
V minulom desaťročí bol zreštaurovaný hlavný oltár. Komplexná obnova kostola a výskumy, ktoré priniesli okrem iného aj objav stredovekých fresiek, sa uskutočnili v rokoch 2018 - 2022.

Zaujímavosti
- Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Obzvlášť vynikne pri pohľade z juhu s Vysokými Tatrami v pozadí.
- Neprehliadnuteľný je aj v rámci obce, keď celý opevnený areál s kostolík a zvonicou na miernej vyvýšenine prevyšuje okolitú zástavbu.
- Z neskororománskej stavebnej etapy sa zachovali severné múry lode a presbytéria spolu s vežou a západnou stenou lode. Loď mala vnútorné rozmery približne 8 m x 6,5 m.
- Až donedávna bola veža, ktorá mala aj obrannú funkciu, datovaná do roku 1808. Posledný výskum však posunul jej postavenie o vyše 500 rokov hlbšie do minulosti, do poslednej tretiny 13. storočia. Stredoveké sú tak aj združené okná na najvyššom podlaží veže (na južnej strane sčasti zamurované).
- Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom (odkrytým pri poslednej obnove), ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Tematicky rovnaká maľba je aj v neďalekých Smrečanoch. Menej časté umiestnenie portálu na severe zodpovedá polohe kostola na južnom okraji obce. V 17. storočí bol portál preosadený o cca 50 cm nižšie.
- Na západnej strane lode sú nad sebou prezentované dva portály vedúce do priestoru veže. 
- Kostol sa môže pochváliť aj zvyškom najstaršieho zachovaného krovu na území Slovenska datovaného do rokov 1291/1292.
- Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná dnes v dolnej časti južnej steny lode. Pôvodne malo ísť o pastofórium.
- V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia. Zachovali sa na severnej stene lode a vo fragmentoch aj na severnej stene presbytéria.
- Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. Juraja s drakom na Slovensku. 
- Najstaršiu maliarsku vrstvu predstavujú konsekračné kríže na západnej stene lode.
- Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri. Na severnej stene lode boli zachytené zvyšky fresiek, vrátane plasticky do omietky znázornenej svätožiary. Ďalšie zvyšky výmaľby boli objavené aj v priestore medzi predsieňou a sakristiou. V maľbe z obdobia okolo roku 1400 sú vyryté nápisy zo 17. storočia. Tento priestor po obnove slúži ako lapidárium, kde sú uložené opracované kamenné články objavené pri výskume ako zámurovka. Viaceré z nich nesú aj maliarsku výzdobu.
- Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou nohou.
- Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára, a neskôr boli sekundárne použité ako nadstavba goticko-renesančného oltára Ukrižovania zo 16. storočia.
- Doska s postavami svätca a svätice z gotického oltára sa našla ako súčasť dreveného obloženia západnej tribúny. 
- Niektoré časti tejto tribúny pochádzajú až z 15. storočia. 
- Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. storočia.
- Z neskorogotickej etapy sa zachovala predovšetkým klenba presbytéria.
- Z rovnakého obdobia na začiatku 16. storočia (2. desaťročie) pochádza aj nedávno objavené a rekonštruované kamenné pastofórium s trojuholníkovým štítom a tvárou Krista osadené opätovne na pôvodné miesto na severnej strane presbytéria.
- Do pôvodnej podoby s jednoduchou kamennou kružbou boli rekonštruované neskorogotické okná na presbytériu i lodi.
- Trámy súčasného krovu nad loďou sú dendrochronologicky datované do rokov 1467/1468 a krov nad svätyňou do rokov 1517/1518.
- Zamurovaný gotický portál jednoduchého tvaru sa nachádza aj na južnej strane presbytéria.
V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia. Štýlovo sú blízke zdobenému stropu v Smrečanoch datovanému pred rok 1517.
- V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619. Je osadený na mieste pôvodného portálu do sakristie.
- Pod súčasným oltárom v presbytériu sa nachádza náhrobný kameň s erbom Svätojánskych, ktorý zakrýva vstup do krypty.
- Bohatá renesančná výmaľba s rastlinnou i figurálnou výzdobou a množstvo latinských textov je na Slovensku ojedinelá.
- V 17. storočí dostali vonkajšie fasády výzdobu v podobe čierneho kvádrovania, ktoré bolo počas nedávnej opravy obnovené.
- Na severnej fasáde lode bol rekonštruovaný latinský nápis. 
- Objav neskorogotického pastofória získal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii 
Objav – nález – akvizícia (Michal Pleidel, Tomáš Kružlík, Andrej Krchňák a združenie Restau.Art v spolupráci s Petrom Kvasňákom, Janou Pieckovou, Karolom Ďurianom, farnosťou sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne a Krajským pamiatkovým úradom Žilina).
- Kostol získal v roku 2023 ocenenie Fénix – Cena Nadácie SPP pre najkrajšiu obnovenú pamiatku  tiež cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka udeľovanú Ministerstvo kultúry SR (práce realizovali reštaurátori zo združenia Restau.Art pod vedením Michala Pleidela, Tomáša Kružlíka a Andreja Krchňáka).
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Dovalovo, Okoličné, Liptovský Ondrej a lokalita zaniknutého stredovekého chrámu v obci Liptovský Peter.

Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Dlhé roky mal pritom podobu zanedbanej stavby so schátranou fasádou. Od roku 2018 sa realizoval architektonicko-historický (Milan Marček a Kristína Zvedelová) a reštaurátorský výskum, na ktorý nadviazala samotná obnova. 

Bohoslužby: každý deň, v nedeľu o 9.30 h. Bližšie informácie k bohoslužbám - http://dokostola.sk/kostol/412222-farsky-kostol-sv-jana-krstitela. 

Praktické informácie
Obec Liptovský Ján sa nachádza cca 11 kilometrov juhovýchodne od Liptovského Mikuláša. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce v opevnenom ale prístupnom areáli a je už zďaleka viditeľný. Kontakt na farský úrad: 044/ 526 33 93.
GPS: 49.044630096, 19.676604867 

Literatúra:
- Pleidel, M. - Šurin, M. – Kružlík, T.: Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. Správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie interiéru omietkových vrstiev, nástenných malieb, kamenných článkov a drevenej maľovanej empory a Doplnok k reštaurátorskej dokumentácii "Návrh na reštaurovanie fasády objektu rímskokatolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne", august 2018 - február 2019.
- Piecková, J.: Objav neskorogotického pastofória v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. In: Pamiatky a múzeám, roč. 2021, č. 3, str. 11 - 18.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Obzor, Bratislava 1968.
- Houdek, I.: Z histórie kostolov a iných staviteľských pamiatok Liptova. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč. XXI (1927), str. 58 - 79.
- Čajka, M.: Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove (Súčasný stav výskumu). In: ARS roč. 2003, č. 3, str. 167 - 187.
- Čajka, M.: Gotická sakrálna architektúra na Liptove. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2004, č. 2, str. 14 - 19.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5791).

Web:
https://www.kpr-fenix.sk/hlasovanie/pribeh/kosto...
https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/?in...
http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=rimsko...
https://www.youtube.com/watch?v=eyhn9Hj3Gdc
https://www.liptovskyjan.sk/architektonicke-pami...
https://schematizmus.kapitula.sk/?display=69
https://www.dokostola.sk/kostol/412222-farsky-ko...
- FB stránka farnosti

esteban
August 2010, upravené 25. 12. 2013, 6. 10. 2018 a 19. 1. 2024

Za pomoc a ochotu ďakujeme reštaurátorovi Mgr. Art Michalovi Pleidelovi zo združenia Restau.Art.