Liptovský Mikuláš-Okoličné

Všetky fotky (153)

Patrocínium: sv. Petra z Alkantary, pôvodne Panny Márie Kráľovnej anjelov

Vznik: koniec 15. - začiatok 16. storočia

Poloha: v obci na brehu Váhu ako súčasť kláštorného komplexu

Historický región: Liptov

Stručný popis: trojloďový neskorogotický kostol s polygonálnym presbytériom, juhovýchodnou vežou a severnou kaplnkou

História
Pôvodne františkánsky kláštorný komplex začali stavať na brehu Váhu na mieste staršieho gotického kostola koncom 15. storočia (ako čas založenia sa uvádza rok 1476) a dokončili ho na začiatku 16. storočia. Nie je úplne jasné, kto bol stavebníkom tohto reprezentatívneho objektu. Jednou z hypotéz je, že ním bol sám kráľ Matej Korvín, druhou z možností je, že ním bol miestny šľachtický rod Okoličániovcov (Okolicsányi) spolu s ďalšími rodmi z okolia so zámerom mať dôstojné miesto posledného odpočinku.
Kláštorný kostol postavili ako halové trojlodie s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Z južnej strany sa k presbytériu pripája sakristia a veža. Po dostavbe, začiatkom 16. storočia, dostal aj zodpovedajúce bohaté zariadenie, vrátane oltárov z dielne Majstra Pavla z Levoče a Majstra z Okoličného.
Reformácia neobišla ani Okoličné, a tak v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697. V čase svojho odchodu označili za patrónov kláštora Petra a Sebastiana Okoličianskych.
Reformáciou i stavovskými povstaniami poškodený objekt (utrpelo najmä vnútorné vybavenie kostola) prešiel v roku 1744 rozsiahlou obnovou už v barokovom slohu. Obnovený chrám bol po novom zasvätený sv. Petrovi z Alkantary a získal aj nový hlavný oltár s vyobrazením tohto svätca
V auguste roku 1813 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri obrovskej povodni, ktorá narobila veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Voda podmyla kostol, narušila jeho statiku, čo viedlo dokonca k zrúteniu časti klenby trojlodia. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka. Oprava narušenej stavby bola zavŕšená až v roku 1820.
Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia sa realizovala aj v rokoch 1903 - 1904 pod vedením Otta Sztehlóa. Okrem iného pri nej významne zvýšili úroveň dlažby v trojlodí. Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1971 bol chrám vymaľovaný. V roku 2001 bolo v kostole inštalované podlahové vykurovanie.
Na jeseň roku 2011 sa ukončila niekoľkoročná kompletná rekonštrukcia jeho zastrešenia. V uplynulých rokoch sa realizovala rozsiahla pamiatková obnova, v rámci ktorej bola okrem iného znížená podlaha v lodi a severnej kaplnke na stredovekú úroveň a odkryté a reštaurované nástenné maľby na klenbe lode. Opravená bola trhlina na západnom priečelí a zreštaurovali aj bočný oltár z roku 1710.

Zaujímavosti
- Kláštorný komplex s kostolom vďaka svojej polohe na brehu Váhu ponúka v každom ročnom období malebný pohľad.
- Kostol je v regióne Liptov jedinečnou stavbou, značne odlišnou od tu prevládajúcej, pomerne jednoduchej sakrálnej architektúry z tohto obdobia. Aj v rámci celého Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie stavby neskorej gotiky. Navyše sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe.
- Staršia literatúra datovala výstavbu do rokov 1476 – 1492. Opierala sa o zmienku z listiny z roku 1477, že rok predtým boli položené základy "liptovského kláštora k úcte Panny Márie". Dendrochronologický výskum krovov však posúva dokončenie kostola až na začiatok 16. storočia, keď trámy zastrešenia presbytéria boli vyťaté v roku 1499 (v prípade krovu trojlodia to boli roky 1489/90, pri kaplnke 1490/91). 
- Zapojenie kráľa Mateja Korvína do výstavby kláštora mali dokazovať erby kráľa a kráľovnej na víťaznom oblúku. Zámerom panovníka mala byť aj podpora postavenia svojho syna Jána, pre ktorého vytvoril titul liptovské knieža. Kráľ však zomiera už v roku 1490 a jeho syn sa kvôli slabej podpore uhorskej šľachty následne stiahol z Liptova a následne dostal funkcie v južnej časti kráľovstva (Slavónsko, Chorvátsko). Podľa niektorých odborníkov erby Mateja Korvína a jeho manželky nemusia dokazovať priame zapojenie kráľovského páru a mohlo ísť len o vzdanie pocty aktuálnemu panovníkovi. 
- Argumentom v prospech angažovania sa kráľa je účasť jeho familiára Matúša z Čečejoviec (Czeczei) na stavbe, ktorú dokazuje jeho erb hneď na troch miestach - na ostení okna severnej kaplnky, nad víťazným oblúkom v blízkosti erbov kráľa a kráľovnej, ako aj v exteriéri na opornom pilieri kaplnky.
- So stredovekým erbom Okoličániovcov sa podľa niektorých odborníkov stretávame na sedílii v presbytériu.
- Podľa niektorých indícií mohol dostavbu kláštora podporiť Zápoľskí, ktorí sa stali v polovici 90. rokov 15. storočia najvplyvnejším rodom na Liptove.
- Halové trojlodie, pre františkánov nezvyčajné, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie. Na území Slovenska ide ešte o minoritský kostol v Levoči.
- Dĺžka trojlodia je 25 metrov, presbytérium je dlhé 16,7 metra.
- Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka. Ide napríklad o oporné piliere s preliačeným ukončením, články bez nosníkov či výrazné pretínania na rohoch konzol a parapetov (tzv. Bogenstückwerk).
- Kláštorný kostol sa zachoval v takmer pôvodnej neskorogotickej podobe s mnohými architektonickými detailmi - klenbami, kamennými kružbami v oknách či viacerými portálmi, pričom jeden z nich (južný vstup do lode z krížovej chodby kláštora) objavili len nedávno.
- Trojlodie je zaklenuté hviezdicovou klenbou, ktorú podopiera šesť osemuholníkových pilierov. Presbytérium má hustú sieťovú klenbu dosadajúcu na malé konzoly s reliéfnou výzdobou (geometrické tvary, rastliny, tváre). Severná kaplnka je zaklenutá klenbou v podobe dvoch hviezdic, medzi ktorými je kosoštvorec. V južnej sakristii ide o jednoduchá sieťovú klenbu.
- Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem masiek tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby. Uhorský znak s dvojkrížom zasa nesie letopočet 1489.
- Obnova strechy lode v roku 2010 ukázala, že sa v dobrom stave zachoval pôvodný neskorogotický krov z červeného smreka.
- V južnej stene presbytéria sú osadené dvojité sedílie zdobené kružbou, obnovené v roku 1904 a v roku 2009. Pri nedávnej obnove im bola vrátená pôvodná farebnosť.
- Pôvodný hlavný oltár Panny Márie z obdobia rokov 1500 - 1510 sa dnes zachoval iba z malej časti, aj tá je však dôkazom, že išlo o vrcholné dielo neskorogotického umenia u nás i rámci stredoeurópskeho regiónu.
- Bol to krídlový oltár, na ktorého vytvorení sa podieľala dielňa Majstra Pavla z Levoče (päť plastík v centrálnej skrini) spolu s výraznou maliarskou osobnosťou - takzvaným Majstrom z Okoličného, autorom viacerých malieb na krídlach.
- Z drevených plastík sa zachovali tri - sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína. Odborníci ich datujú do raného obdobia tvorby Majstra Pavla (1505 – 1510).
- Krídla oltára niesli na čelnej, sviatočnej, strane štyri obrazy zo života Panny Márie, zadnú stranu zdobilo osem menších výjavov pašiového cyklu. Autorom týchto tabuľových malieb bol okrem Majstra z Okoličného aj Majster oltárov zo Smrečian. Štýlovo sú maľby príbuzné dielni pôsobiacej pri Spišskej Kapitule a tamojšiemu Oltáru Korunovania Panny Márie v Zápoľského kaplnke.
- Z týchto tabuľových malieb sa dnes zachoval iba jeden z obrazov Panny Márie a päť z ôsmich výjavov Ježišovho umučenia. Nachádzajú sa vo viacerých múzeách i v súkromnom vlastníctve.
- V roku 2010 získala Slovenská národná galéria od súkromného majiteľa obraz Ukrižovania a po jeho zreštaurovaní usporiadala v roku 2017 veľkú výstavu s názvom Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500.
- V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19. storočia, nebolo však známe, kde presne sa nachádzajú.
- Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Ide o techniku pravej fresky s detailmi dokončenými al secco. Majster alebo majstri tu zobrazili františkánske motívy, keď okrem Panny Márie s malým Ježiškom a Stigmatizácie sv. Františka tu nájdeme aj troch svätých členov rádu - sv. Bonaventuru a sv. Bernardína Sienského so sv. Ľudovítom z Toulouse. Kvôli nešetrnej premaľbe v 18. storočí však postavy prišli o detaily tvárí.
- Okolo roku 1490 mal podľa odborníkov zhotovený Krucifix vsadený dnes do barokového oltára na južnej strane lode. Pôvodne bol súčasťou súsošia Kalvárie osadeného v hornej časti víťazného oblúka.
- Unikátne sú stredoveké hodiny, ktorých ciferník sa našiel v roku 2020 na južnej stene presbytéria, a teda neukazovali čas v exteriéri ale v interiéri. Hodinový mechanizmus sa nachádzal na druhej strane steny, v priestore veže. Archívne záznamy hovoria, že v roku 1571 sa dvaja noví mnísi pokúsili odviezť viaceré cennosti kláštora, vrátane vežových hodín. Spomínaní Peter a Sebastian z rodu Okoličianskych tomu ale zabránili.
- Jedinečným je hlavný oltár s posuvným centrálnym obrazom sv. Petra z Alkantary, za ktorým sa nachádza priestor s Božím hrobom i jasličkami.
- Povodeň v roku 1813 narušila statiku kostola, čo viedlo k zrúteniu veľkej časti klenby trojlodia a zanechalo aj veľkú trhlinu v priečelí kostola, ktorú opravili v roku 2022. Bilanciu škôd prináša archívny záznam: "Valiaca voda sa oprela o múry kostola a na severozápadnej strane podmyla steny. Prevalila sa voda do vnútra cez hlavnú bránu a odtiaľ do krypty, kde podvíhala rakvy Okolicsányiovcov. Kamennými doskami pokrytá podlaha sa prepadla. Severozápadná stena praskla v celej dĺžke. Vedľajšie budovy v dĺžke 21 siah, cca 30 metrov a v šírke 5 siah cca 7.5 metrov boli úplne zbúrané a odnesené vodou. Záhradný plot v dĺžke 112 siah cca 160 metrov bol úplne strhnutý a odplavený".
- Zasvätenie sv. Petrovi z Alkantary je jediné na Slovensku.
- Na jeseň roku 2011 bolo v rámci kláštora otvorené Múzeum Ladislava Mattyasovszkého umiestnené v krížovej chodbe kláštora pri južnej stene kostola. V ňom sú prezentované viaceré časti neskorogotického hlavného oltára i ďalšie liturgické predmety. Vedie do neho novoobjavený gotický portál v južnej stene lode, ktorý pôvodne prepájal chrám s priestormi kláštora.
- V Okoličnom stál starší Kostol sv. Kozmu a Damiána. Vznikol ale niekedy v období rokov 1430 - 1435 a od roku 1453 získal status farského chrámu. Jeho patrónmi boli Okoličániovci. Pri výstavbe kláštorného chrámu jeho časť využili, čo potvrdil v roku 2020 objav konzoly staršej klenby pri výskume súčasného presbytéria. Je ale zaujímavé, že ešte v roku 1494 sa tento kostol spomína ako farský a Okoličániovci riešili obsadenie postu farára.
- V roku 2018 získal vtedajší správca farnosti Jozef Tomaga mimoriadne ocenenie Fra Angelico za rozvoj kresťanskej kultúry za úsilie pri obnove Kostola sv. Petra z Alkantary, ako aj filiálneho chrámu v Smrečanoch.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú v blízkych dedinkách Smrečany, Liptovský Ján i v Liptovskom Mikuláši.

Súčasný stav
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám tunajšej farnosti. Od roku 2009 prebieha komplexná obnova objektu, ktorá dosiaľ (2025) nie je ukončená. 

Bohoslužby: každodenne, presnejšie informácie na stránke farnosti

Praktické informácie
Kostol sa nachádza v Okoličnom na brehu Váhu hneď pri Kláštornej ulici a stojí v otvorenom areáli ako súčasť kláštorného komplexu. Kontakt na farský úrad: 0949 217 797, email: okolicne@farnostokolicne.sk.      
GPS: 49.072651196, 19.65062522

Literatúra:
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Biathová, K.: Maliarske prejavy stredovekého Liptova. Bratislava, Tatran 1983.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska. Gerlach Print, Bratislava 2002.
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5S86). 

Web:
- www.farnostokolicne.sk
- https://www.farnostokolicne.sk/clanok/27-aprila-...
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://mzo.sng.sk/en/chapters/4-kostol
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_sv%C3%A4t%C...
- www.arslexicon.sk
- https://www.dokostola.sk/kostol/kostol-sv-petra-...
- www.archiweb.cz

esteban
31. 7. 2012, upravené 3. 4. 2014 a 3. 8. 2025

Za ochotu ďakujeme vtedajšiemu správcovi farnosti Jozefovi Tomagovi.

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme