Liptovský Peter
Až do roku 1942 stáli v obci Liptovský Peter zvyšky ranogotického kostola z 13. storočia. V uvedenom roku ich rozobrali na stavebný materiál. Chrám chátral po tom, čo vyhorel ešte koncom 18. storočia.
Kostol, ktorého patrocínium dalo meno celej obci, postavili niekedy v priebehu druhej polovice 13. storočia ako typické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom zaklenutým rebrovou klenbou. Kostol s rovnakou dispozíciou sa dodnes zachoval v susednej obci Dovalovo a stál aj v nie tak vzdialenom Liptovskom Ondreji. Obec, nesúca už meno Svätý Peter (Scentpeter), sa spomína prvýkrát v roku 1286.
Kostol slúžil ako farský chrám nielen pre Liptovský Peter, ale aj pre viacero okolitých obcí. V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 je uvedený vtedajší kňaz Pavol. Chrám patril medzi najstaršie v regióne horného Liptova.
Začiatkom 14. storočia mal finacovať úpravy chrámu známy magister Donč. Je pravdepodobné, že ešte v období gotiky bol kostolík vyzdobený nástennými maľbami, podobne ako iné liptovské kostoly.
V 16. storočí sa reformácia nevyhla ani Liptovu a peterský farár Leonard mal dokonca byť jedným z prvých kňazov v regióne, ktorí sa priklonili k Lutherovmu učeniu. Tunajší kostol prevzali protestanti niekedy okolo roku 1560.
Búrlivé obdobie náboženských bojov a protihabsburských povstaní v 17. storočí postihli aj Liptovský Peter. Vizitácia z roku 1658 uvádza, že tamojší kostol je spustošený. V roku 1688 bol objekt vrátený katolíkom. Nakrátko ešte kostol prevzali evanjelici počas povstania Františka II. Rákocziho (do roku 1709).
V auguste 1709 sa pri Liptovskom Petri odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a povstalcami (Švihrovská bitka). Počas nej padol kapitán Wohleskehlovského jazdeckého pluku, barón Fridrich Böckl, ktorého pochovali v peterskom kostole. Ten bol navyše počas bitky poškodený streľbou, keďže v jeho okolí zaujala obranné pozície cisárska armáda.
Patrocínium kostola bolo podľa všetkého pôvodne len sv. Petra, až v neskoršom období bolo, podobne ako v mnohých ďalších prípadoch u nás, rozšírené na sv. Petra a Pavla.
Poškodený chrám chátral až do 20. rokov 18. storočia. V tom čase ho už dlhšie (od roku 1688) spravovali farári z Liptovského Jána. Z iniciatívy jánskeho farára Andreja Szeredyho sa na prelome 20. a 30. rokov 18. storočia realizovala obnova objektu. V zozname prác sa spomína aj zaklenutie sakristie. Chrám dostal aj nové vnútorné zariadenie. Pri kanonickej vizitácii v roku 1732 bol už stav objektu dobrý. V roku 1733 sa Liptovský Peter spomína už ako fília farnosti v Liptovskom Jáne.
Dňa 15. júna 1786 však došlo k ničivému požiaru obce, ktorý zasiahol aj kostolík. Okrem toho vyhorela celá fara a oheň zničil aj drevenú zvonicu s troma zvonmi (podľa iných zdrojov išlo o vežu kostola). Z nich mal požiar prežiť len gotický zvon s názvom Median z roku 1400. Časť liturgického náčinia, ktoré sa podarilo zachrániť, bola prenesená do kostola v Liptovskom Jáne.
Vážne poškodený peterský kostol už nebol obnovený, aj z dôvodu nezáujmu jeho patrónov - zemanov z Podturne, ktorí boli evanjelického vyznania. Chrám sa tak postupne menil na ruinu.
Už kanonická vizitácia z roku 1795 uvádza k jeho stavu, že niet nádej na obnovu. Ďalší dokument z roku 1825 kostol opisuje ako stavbu v dezolátnom stave bez strechy a klenieb.
Z fotografie, datovanej v niektorých zdrojoch do roku 1927, je zrejmé, že z kostola stáli ešte východná a severná stena presbytéria a nadväzujúce časti muriva južnej steny presbytéria (značná časť), resp. východnej a severnej steny lode. Veľmi dobre bolo zachované typické ranogotické okno vo východnej stene svätyne.
Pred zbúraním zvyšku kostola navštívil lokalitu Václav Mencl, ktorý tam videl ešte zvyšky freskovej výzdoby a kamenné články spadnutej klenby presbytéria. Neskoršie upozornil na väzby peterského kostolíka s farským kostolom v Liptovskom Mikuláši čo sa týka dielenského zhotovenia.
Po odstránení ruiny kostola sa začalo na tomto mieste s bytovou zástavbou, čo sťažuje prípadný archeologický výskum.
Originál fotky ruiny kostolíka sa nachádza v zbierkach Liptovského múzea v Ružomberku.
GPS: cca 49.053546431, 19.738692641
Zdroje:
- Vítek, P. - Churý, S. - Struhár, V.: Dejiny obce Podtureň 1331 - 2002. Miesto ani rok vydania neuvedené. Dostupné v elektronickej podobe - www.podturen.sk/e_download.php...
- Vítek, P. a kol.: Dejiny obce Jamník v Liptove, druhé, doplnené vydanie, Obec Jamník, L. Mikuláš 2016.
- Vítek, P. - Churý, S. - Laučík, P.:. Dejiny obce Liptovský Peter, 2. doplnené vydanie, Obec Liptovský Peter, 2018.
- Čajka, M.: Počiatky stredovekej sakrálnej architektúry na Liptove (Súčasný stav výskumu). In: ARS roč. 2003, č. 3, str. 167 - 187. Dostupné v elektronickej podobe - www.dejum.sav.sk/docs/mag/ARS_2003_3.pdf.
- Laučík, P.: Čo odvial čas. In: Spravodajca obce Liptovský Peter, roč. VI, december 2011, č. 2, str. 2. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.liptovskypeter.sk/p/5888/spravodaj-obce.html.
- Houdek, I.: Z histórie kostolov a iných staviteľských pamiatok Liptova. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Roč. XXI (1927), str. 58 - 79.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4194).
esteban
Za pomoc ďakujeme PhDr. Petrovi Vítekovi zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Liptovský Mikuláš.
