Kaplna

Všetky fotky (74)

Patrocínium: sv. Alžbety Uhorskej (pôvodne asi Panny Márie)

Vznik: cca polovica 13. storočia

Poloha: na návrší uprostred obce

Stručný popis: tehlový románsko-gotický kostol so západnou predstavanou vežou, kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou

História
Kostol začali stavať ako pomerne veľkú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím a kvadratickým presbytériom, na ktorom už boli použité gotické prvky (rebrové klenby a okná s lomeným oblúkom). Štýlovo bola stavba ovplyvnená tehlovou architektúrou Trnavy.
Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli stromy, presahujúce výškou obvodové múry.
Opravy sa kostolík dočkal niekedy v 20. rokoch 17. storočia. Vtedy bol zastrešený a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu južnej veže. Okolo roku 1700 a v nasledujúcom období bola stavba, najmä jej strecha, viackrát opravovaná.
V rokoch 1760 a 1762 došlo v rámci barokovej prestavby k zamurovaniu románskych okien a pôvodného portálu na južnej strane lode, ktorá dostala nové, dobové okná i vchod. Obvodové múry boli znížené o cca 60 - 70 cm a loď bola zaklenutá a nanovo zastrešená. V roku 1776 bola pred južným vchodom postavená prístavba, tzv. žobráčovňa, neskôr odstránená.
Ďalšie významné práce sa urobili v rokoch 1787 a 1788. Najprv dostal kostol novú šindľovú strechu, potom bol chrám prvýkrát omietnutý. Obnova sa dotkla aj veže, ktorej okná boli zmenšené. Kostol dostal aj murovanú tribúnu miesto drevenej.
Aj v 19. storočí sa veriaci o stavbu starali a v roku 1868 bol vyzdobený maľbami biblických motívov maliarom Jánom Balzerom. 
V rokoch 1960 - 62 sa uskutočnila obnova stavby, v rámci ktorej boli po odstránení omietky odkryté stredoveké stavebné prvky. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky.
V roku 2008 sa v objekte robilo kúrenie. Oprava pôvodne oplechovanej veže, do ktorej zatekalo, sa uskutočnila v lete 2013.

Zaujímavosti
- Kostolík aj po stáročiach dominuje obci vďaka vysokej veži a vyvýšenej polohe.
- Ako jedna z mála našich tehlových stavieb nie je omietnutý, čo zodpovedá pôvodnému stavu. Estetický dojem tak v minulosti vytvárala kombinácia červených tehál s bledoružovou omietkou a tmavou šindľovou strechou.
- Ak by bolo zasvätenie sv. Alžbete pôvodné, išlo by o jedno z vôbec najstarších na našom území i v širšom regióne. Alžbeta, zvaná Uhorská alebo Durínska, sa narodila v Bratislave, zomrela v roku 1231 a pápež ju vyhlásil za svätú už v roku 1235.
- Stavba bola v staršej literatúre datovaná do roku 1244, kedy sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou mal udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ide však o falzifikát z polovice 14. storočia.
- Loď kostola nesie ešte románske prvky (5 štrbinových okien), na presbytériu už prevládajú gotické (rebrová klenba, okná s lomeným oblúkom - pôvodne na južnej, východnej i severnej strane presbytéria. Ide tu podľa všetkého o jeden z najstarších prípadov využitia gotických prvkov u nás.
- Na južnej strane lode sa zachovala časť pôvodného portálu, zrejme ešte s románskym polkruhovým oblúkom. Je možné, že na terajšie miesto bol vsadený dodatočne.
- Románske okno sa nachádza netradične aj na krátkom južnom úseku východnej lode. Nájdeme im aj v Roštári a Žípe. Takéto okná sa často spájajú s existenciou murovaného baldachýnu nad bočnými oltármi po stranách víťazného oblúka.
- Presbytérium bolo pôvodne aj v interiéri neomietnuté, maľba sa našla len okolo dodatočne vytvoreného pastofória obdĺžnikového tvaru.
- Románska veža kostola má štvorcový pôdorys, v hornej časti však už má polygonálny tvar.
- Na západnej strane nesie kruhové okno, zrejme pôvodne rozetu.
- V hornej časti sa nachádza na každej strane trojité románske okno.
- Vo vežiach na poschodí bol podľa všetkého obytný priestor, o čom svedčí kvalitná úprava vnútorného muriva.
- Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 kusov tehál. Kameň sa použil len na ostenia okien a južný portál.
- V interiéri sa nezachovalo prakticky žiadne stredoveké vybavenie.
- Pod lavicami pre veriacich sa nachádza pôvodná dlažba z tehlových šesťuholníkov.
- V priestoroch kultúrneho domu, v pamätnej izbe a múzeu miestnych dejín obce, sa nachádza maketa kostola v predpokladanej stredovekej podobe.
- Počas rukojemníckej drámy v lete 2003 slúžil kostol ako hlavný stan polície, na jeho veži mali mať stanovište ostreľovači.
- Kostol v Kaplne sa stal jubilejným 50. chrámom predstaveným na Apsida.sk.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj v okolitých obciach Pác, Blatné či Vištuk.

Súčasný stav
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. 

Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod., viackrát aj počas týždňa 

Praktické informácie
Obec sa nachádza 9 km severozápadne od Senca. Kostolík je zďaleka viditeľný, stojí hneď pri hlavnej ceste Senec - Trnava. Postupne sa stráca za rastúcimi stromami v jeho blízkosti. Kontakt na faru: 033/ 645 52 25.
GPS: 48.292402016, 17.456492186

Literatúra
- Kovačovičová-Puškárová, B, - Jankovič, V.: Kostol sv. Alžbety v Kaplnej pri Bratislave. In: Zo starších výtvarných dejín Slovenska, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1965, str. 53 - 66.
- Lukáčová, E. a kol.: Sakrálna architektúra na Slovensku, Vydavateľstvo KT, Komárno 1996.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Kol. aut.: Abc kulturních památek Československa. Panorama, Praha 1985.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5053).

Web:
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=2074
- https://www.kaplna.sk/obec-2/historia/
- https://www.facebook.com/people/Farnost-sv-Alzbety-Uhorskej-Ka...
- https://www.dokostola.sk/kostol/410200-farsky-kostol-sv-alzbety
- www.obnova.sk

esteban
3. 3. 2009, upravené 19. 7. 2009, 28. 11. 2013 a 5. 7. 2023

Za pomoc a podklady ďakujeme pánovi J. Kováčovi z Partizánskeho.