Peder
Patrocínium: pôvodne možno Panny Márie, dnes kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi
Vznik: najneskôr 1. polovica 13. storočia
Poloha: v obci pri ceste
Historický región: Abov
Stručný popis: románsky kostolík s kvadratickou svätyňou, severnou bočnou loďou a novovekou predstavanou západnou vežou
História
Kostolík postavili ako neveľkú jednoloďovú stavbu s kvadratickou svätyňou najneskôr v priebehu prvej polovice 13. storočia. Stavebným materiálom boli opracované tufové kvádre. Podľa všetkého bol chrám vyzdobený aj nástennými maľbami.
V druhej polovici 13. storočia prešiel chrám veľkou, ešte neskororománskou prestavbou. Apsidu a východnú stenu lode zbúrali, aby mohli loď predĺžiť východným smerom. Nové (súčasné) presbytérium malo tiež kvadratický pôdorys a v exteriéri rovnakú šírku ako loď. Statiku stavby posilnili jedným oporným pilierom na južnej strane lode a druhým na severnej strane svätyne. Súčasne s novou svätyňou postavili aj severnú sakristiu. O niečo neskôr k nej potom pripojili aj kostnicu.
Prvýkrát sa kostol nepriamo spomína v roku 1317, v najstaršej písomnej zmienke o obci pod názvom Heydhasas (Egyház) Peder, teda Kostolný Peder a tunajšiu farnosť nachádzame sa aj v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia, kedy tu bol kňazom istý Lukáš (Lucas de Peder).
Zrejme nedostatočná kapacita chrámu si už po pár desiatkach rokov (do polovice 14. storočia) vyžiadal výstavbu bočnej, severnej lode. Tá sa do priestoru hlavnej lode otvára dvoma oblúkmi.
V roku 1448 mali kostolík obsadiť vojská Jána Jiskru z Brandýsa, kde veľkú časť tvorili bývalí husitskí bojovníci.
V druhej polovici 16. storočia začali kostolík využívať protestanti, ktorých bola vtedy už väčšina. Po viac ako storočie trvajúcich sporoch prešiel objekt v roku 1705 definitívne do rúk tunajších kalvínov. Pod Peder patrila v tomto období fília Žarnov, koncom 18. storočia to už bola obec Janík.
V 20. storočí pristavali k západnému priečeliu lode vežu, ktorá nahradila zničenú staršiu, samostatne stojacu drevenú zvonicu. Súčasnú podobu dostal kostolík pri obnove v roku 1923 (do tohto roku sa datuje aj výstavba spomínanej veže).
V roku 1986 bola stavba vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Koncom 20. storočia prešiel kostolík obnovou, v rámci ktorej boli okrem iného prezentované románske okná a portál na južnej strane lode.
V roku 2008 prešla obnovou veža. V roku 2016 sa začal realizovať program komplexnej obnovy objektu spojený s výskumom, ktorý pomohol odkryť počiatky stavby a priniesol viacero zaujímavých objavov. Finančne ho podporovala maďarská Nadácia Lászlóa Telekiho. V roku 2019 dostal kostolík novú strešnú krytinu. V roku 2020 boli na severnej strane odkryté základy sakristie a kostnice. O rok neskôr zachytil archeologický výskum zvyšky muriva pôvodnej svätyne, čím sa vyriešila otázka jej tvaru.
Obnovu kostola zavŕšila slávnostná sv. omša 1. júna 2025, na ktorej sa zúčastnil aj biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Róbert Géresi.
Zaujímavosti
- Nenápadný kostolík predstavuje zrejme najstaršiu zachovanú stavbu v širšom regióne tejto časti Slovenska. Dispozične aj stavebným materiálom je podobný chrámu v Hrhove, románsku etapu mal aj kostol v Turni nad Bodvou.
- Až do výskumu v roku 2017 bol vznik objektu radený do druhej polovice 13. storočia. Aj toto datovanie však z neho robilo ojedinelú románsku stavbu v pomerne širokom okolí. V roku 2017 sa objavila hypotéza o jeho datovaní už do 12. storočia, ďalší výskum priniesol posun do cca 1. polovice 13. storočia.
- Archeologický výskum objavil v základoch prvej stavebnej etapy zlomok staršieho náhrobného kameňa a mincu kráľa Bela II. (1131 – 1141). Tieto nálezy svedčia o existencii ešte staršieho cintorína/pohrebiska na tomto mieste.
- Najstaršou časťou kostolíka je západná časť lode, vrátane južnej steny s troma štrbinovými oknami a zamurovaným portálom.
- V severozápadnom kúte lode na poschodí bol odkrytý pôvodný románsky vstup na emporu z prízemia (dnes zaslepený).
- Neskororománsku etapu predstavuje východná časť lode s kvadratickou svätyňou, pričom v jej východnej stene sa zachovalo štrbinové okno. Na južnej strane presbytéria bolo odkryté nezvyčajne dvojdielne okno obdĺžnikového tvaru.
- Dlhý čas bola prístavba severnej lode datovaná do 17. storočia, posledný výskum ale preukázal jej stredoveký pôvod.
- Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou a do lode sa otvára bez zvýrazneného triumfálneho oblúka.
- Kostolík mal aj freskovú výzdobu, zrejme už prvej stavebnej etape, čo by znamenalo že išlo ešte o (neskoro)románske maľby, akých sa na našom území zachovalo iba minimum. Ďalšie nástenné maľby vznikli v súvislosti s prestavbou koncom 13. storočia.
- V interiéri sa zachovali len vo fragmentoch, na zväčša sekundárne použitých kameňoch. Najlepšie viditeľná je časť tváre s okom, osadená hore nohami v severnej stene presbytéria. Ďalšie lepšie zachované fragmenty sa nachádzajú aj na bočnej a zadnej stene pastofória. Tento nález potvrdil ústnu tradíciu, že v roku 1858 boli fresky spolu s omietkami zoškrabané. Malo ísť o maľby rytierov s dominujúcou červenou farbou. Tá je zhodou okolností veľmi výrazná aj na maľbách v nie tak vzdialenom kostolíku v Čečejovciach.
- V interiéri je prezentovaný náhrobný kameň Barbory Váradyovej, ktorá zomrela v roku 1608.
- Zaujímavé gotické kostoly sa nachádzajú v neďalekej Turni nad Bodvou, Moldave nad Bodvou a Čečejovciach.
- Kostolík v Pederi sa stal 200. chrámom zo Slovenska predstaveným na našej stránke :).
Súčasný stav
Kostol patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave, keď boli aj obnovené fasády stavby s prezentovaním viacerých objavených okien. V bočnej lodi súumiestnené panely približujúce dejiny a obnovu kostola v maďarskom jazyku.
Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod. (v maďarskom jazyku)
Praktické informácie
Obec Peder (maď. Péder) leží cca 5 kilometrov juhozápadne od Moldavy nad Bodvou, neďaleko od maďarských hraníc. Zo severnej strany je kostolík už zďaleka viditeľný vďaka veži. Stojí v centre obce, zasadený do okolitej zástavby rodinných domov.
GPS: 48.57975872, 20.950949192
Literatúra:
- Tajkov, P.: K počiatkom budovania dedinských kostolov s kvadratickým presbytériom na juhovýchodnom Slovensku: výsledky výskumu reformovaného kostola v Pederi (okres Košice-okolie). In: Archaeologia historica, roč. 2022/47, č. 1, str. 187 - 196. Dostupné v elektronickej podobe
- Tajkov, P.: Počiatky sakrálnej architektúry na hornom Potisí vo svetle nových výskumov. In: Baxa, P. (zost.): Východ Západu. Zborník zo seminára Východ Západu v rámci Výstavy Dedičstvo Karola Veľkého v Košiciach 3.– 4. októbra 2017.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Kónyová, A. - Kónya, P.: Kalvínska reformácia a Reformovaná cirkev na východnom Slovensku v 16. - 18. storočí. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove 2010.
Web
- https://peder.sk/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=62&Itemid=59
- https://www.refpeder.sk/
- www.foruminst.sk/peder
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhlada...
- http://www.telekialapitvany.hu/a-romer-terv-felujitasai-peder-felvidek/
- http://reformata.sk/mutat/kszerdoboz-lett-a-pede...
- https://www.pamiatky.sk/online-sluzby/registre-e...
esteban
15. 11. 2011, upravené 1. 12. 2020 a 20. 8. 2026
Za pomoc ďakujeme archeológovi P. Tajkovovi.
