Bratislava - klariský kostol
Patrocínium: pôvodne Povýšenia sv. Kríža
Vznik: 14. storočie
Poloha: v historickom centre mesta
Stručný popis: jednoloďový gotický kostol s polygonálnym presbytériom a vežicou na juhozápadnom nároží
História
Počiatky kláštora klarisiek siahajú až do 30. rokov 13. storočia, vtedy však ešte boli spojené s cisterciánkami, ktoré prišli do Bratislavy v roku 1235. Ich pôsobenie v Bratislave ukončila vojna s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v rokoch 1271 - 1273, počas ktorej bol ich kláštor i kostol vypálený.
Klarisky získali opustené majetky cisterciánok v roku 1297. Do Bratislavy ich povolal uhorský kráľ Ondrej III., pričom v meste už v tom čase pôsobil mužský rád františkánov.
Zrejme už krátko po príchode si klarisky postavili súčasný chrám, ktorý je datovaný na začiatok 14. storočia. Kostol mal podobu bezvežového jednolodia, o niečo kratšieho ako dnes, so svätyňou neznámeho tvaru na východnej strane. Priestor lode nebol zaklenutý, mal iba plochý strop.
Už po polovici 14. storočia došlo k veľkej prestavbe chrámu. Pôvodné presbytérium bolo odstránené a loď bola predĺžené o jedno klenbové pole východným smerom. Vybudované bolo nové presbytérium v rovnakej šírke ako loď, ako aj nový víťazný oblúk.
Okolo roku 1370 bola zaklenutá loď a na juhozápadnej strane lode bola vystavaná vežica (veža bez vlastných základov). Klenba lode bola nižšie než horné časti starších okien. Všetky práce boli zrejme dokončené do roku 1390 (v prípade veže sa uvádza obdobie okolo roku 1400).
V roku 1515 pri požiari došlo k škodách na kláštore i samotnom kostole. Oheň zrejme poškodil krov natoľko, že sa prepadol a poničil tri klenbové polia v lodi. Tie boli nahradené novým zaklenutím s využitím úzkych rebier klinového tvaru, ktoré dosadajú na menšie konzoly ihlancového tvaru. Na obnovu chrámu vtedy prispel okrem iných aj uhorský kráľ Vladislav II.
Po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči začala Osmanská ríša ohrozovať aj samotnú Bratislavu. Pred tureckým nebezpečenstvom klarisky opustili mesto a odišli do klariského kláštora v Trnave.
Bratislavský kláštor nezostal bez využitia, v jeho priestoroch fungovala až do roku 1541 ako nemocnica. Ešte rok predtým mestská rada rozhodla o venovaní kláštora pre potreby chudobných, keďže v tej dobe sa klarisky už nechceli do Bratislavy vrátiť.
Práve v roku 1541 ale rehoľné sestry zmenili názor a požiadali bratislavskú mestskú radu o vrátenie kláštorných majetkov. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie vedenia mesta musel zasiahnuť samotný cisár Ferdinand I., na ktorého príkaz klarisky získali svoje majetky späť.
V roku 1590 kláštor opäť vyhorel a tentoraz zostal dlhšie neopravený. Napokon došlo z iniciatívy ostrihomského biskupa Petra Pazmáňa (Pázmány) k rozhodnutiu postaviť úplne nové kláštorné budovy. Tie postavili v rokoch 1637 - 1640 ako štvorkrídlovú a dvojposchodovú stavbu v neskororenesančnom štýle.
Kláštorné budovy boli na južnej strane prepojené na kostol dvoma krátkymi krídlami, ktoré vytvorili medzi oboma objektmi malé nádvorie. Zrejme v tomto období pripojili z južnej strany kostola prízemnú prístavbu zahŕňajúcu sakristiu a vstupnú sieň do chrámu. Zastrešenie tejto prístavby si vyžiadalo zamurovanie dolných častí okien kostola. V západnej časti lode bola vybudovaná empora.
V roku 1700 Bratislavu postihlo zemetrasenie, ktoré poškodilo zakončenie vežice klariského chrámu. Pri oprave bol gotický ihlan nahradený barokovým zastrešením cibuľovitého tvaru, ktoré dokončili v roku 1702.
V druhej polovice 18. storočia prešiel kostol, najmä jeho interiér, obnovou v rokokovom štýle. Realizovaná bola rozsiahla dekoratívna výmaľba využívajúca aj v tej dobe moderné iluzívne prvky, chrám získal aj nové oltáre a vyrezávanú kazateľnicu datovanú do roku 1761.
Z vynoveného chrámu sa klarisky netešili dlho. Cisár Jozef II. zrušil okrem iných kláštorov aj ten klariský v Bratislave a v roku 1782 jeho majetky prepadli v prospech štátu.
Od roku 1784 začali kláštorné budovy i kostola slúžiť na školské účely. Z Trnavy tu bola preložená právnická akadémia a od roku 1786 sa sem presťahovalo aj miestne katolícke gymnázium. To tu sídlilo až do roku 1908.
Niekedy v druhej tretine 19. storočia odstránili ranobarokovú emporu zo 17. storočia a nahradili ju menšou. Koncom 19. storočia sa v atmosfére zvýšeného záujmu o stredovekú architektúru rozhodlo aj prinavrátiť "gotickú" podobu vežici klariského kostola.
Práce pod vedení architekta F. Schuleka sa realizovali v rokoch 1898 - 1899. Vežica dostala ukončenie podľa vzoru krátko predtým opravenej veže františkánskeho kostola. Išlo o pomerne radikálnu prestavbu, pri ktorej bolo murivo vežice v značnom rozsahu rozobrané a nanovo vymurované, pričom poškodené časti boli vyhradené kópiami. Výsledok zodpovedal skôr dobovej romantickej predstave o gotike než stredovekej podobe.
Už krátko po ukončení prác sa ale objavili statické poruchy, keďže hmota rekonštruovanej vežice nadmieru zaťažila nárožie lode, na ktorom stála, a došlo aj k deštrukcii muriva. Situáciu vyriešilo vymurovanie nového oporného piliera, ktorý vežicu stabilizoval.
Na začiatku 20. storočia zbúrali južnú prístavbu sakristie a predsiene. V roku 1913 postavili modrý kostolík, následkom čoho sa exklariský chrám prestal využívať na liturgické účely pre školskú mládež a na liturgické účely vôbec.
V roku 1914 kostol s kláštorom kúpilo mesto a dalo ich k dispozícii novozaloženej Univerzitnej knižnici. Už v roku 1917 budovy prevzala Maďarská kráľovská pokladnica pre potreby regionálneho múzea. Po vzniku Československa získala celý areál opäť Univerzitná knižnica.
V roku 1943 sa realizovala obnova chrámu s reštaurátorskými prácami diskutabilnej kvality. Priestor lode slúžil ako lapidárium, do stien bolo osadených viacero náhrobných kameňov z 15. - 18. storočia. Najstarším je náhrobný kameň zdobený krížom, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zbúraného Kostola sv. Vavrinca.
Od roku 1963 má stavba status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1964 ju získala do užívania Galéria mesta Bratislavy a následne, od roku 1966, sa začalo s pamiatkovou obnovou objektu, ktorá bola ukončená v roku 1973. Okrem iného v rámci nej odstránili menšiu novogotickú južnú predsieň a v južnej stene svätyni odkryli sedíliu. Kostol dostal aj nové vonkajšie fasády, vrátane prezentácie väzákových kameňov oporných pilierov.
V rokoch 2003 - 2006 sa realizovala rozsiahla obnova kostola spojená s vytvorením sociálneho a technického zázemia potrebného pre využívanie objektu ako koncertnej sály. Riešené bolo zavlhnutie múrov, vetranie a temperovanie priestoru, elektroinštalácia, ako aj vybudovanie prístavby na západnej strane kostola, v ktorej boli umiestnené šatne, sociálne zariadenia a ďalšie prevádzkové náležitosti.
Zaujímavosti
- Kostol predstavuje veľmi peknú ukážku gotického (i neogotického) slohu v rámci historického centra Bratislavy, ako aj jednoduchosti architektúry a minimálnej výzdoby typickej pre klarisky a ďalšie rády hlásiace sa k chudobe.
- Prestavba v druhej polovici 14. storočia patrí do skupiny stavieb lineárneho gotického slohu, ktorý sa uplatnil pri viacerých stavbách v neďalekom Rakúsku, vrátane kláštorných chrámov minoritov a klarisiek.
- Pôvodná podoba stavby nie je známa, keďže ani archeologický výskum neobjasnil podobu prvotnej svätyne. Jej základy zanikli pri vybudovaní hrobiek v interiéri kostola v období baroka.
- Z prvej stavebnej fázy sa zachovali obvodové múry lode (južný, západný a severný). Z detailov ide o okno s lomeným oblúkom v západnej časti južnej steny lode, ktoré sa nachádza vyššie ako mladšie gotické okná a je čiastočne prezentované.
- Z druhej stavebnej etapy je to východná časť lode, víťazný oblúk a polygonálne presbytérium. Z architektonických detailov ide o krížové rebrové klenby v západnej časti lode a v presbytériu, ktorých rebrá v lodi dosadajú na zdobené konzoly.
- Svorníky klenby v presbytériu sú zdobené ružicami.
- V južnej stene svätyne sú rozmerné sedílie jednoduchého tvaru a menšia nika zdobená mníškou.
- Na severnej strane presbytéria je kamenné pastofórium.
- V západnej stene lode sa nachádza rozetové okno s kružbou v tvare štvorlístka a vitrážami.
- Jednoduché gotické portály sa nachádzajú na južnej a severnej strane lode.
- Vežica kostola je vybudovaná pomerne netradične na juhozápadnom nároží lode. Má zriedkavý päťboký tvar s bohatou výzdobou (gotickou i neogotickou) v podobe vežičiek, kružieb, vlysov, krabmi, ružicami a chrličmi.
- Výrazným ozdobným prvkom vežice sú konzoly so sochárskou výzdobou pod baldachýnmi. Z pôvodných sôch sa zachovali iba štyri - Madona s dieťaťom, kľačiaci kráľ, čierny kráľ a sv. Alžbeta. V súčasnosti sú umiestnené v interiéri, na vežici sa nachádzajú kópie.
- V hornej časti východného oporného piliera presbytéria je osadený reliéf korunovania Panny Márie, ktorého originál sa nachádza na severnej stene lode.
- V severnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zaniknutého Kostola sv. Vavrinca. V západnej časti lode je osadených viacero mladších náhrobných kameňov.
- V klariskom kláštore dožila česká kráľovná-vdova Žofia Bavorská. Po smrti svojho manžela, kráľa Václava IV. Luxemburského, sa sem uchýlila v roku 1419 a pod ochranou uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, svojho švagra, tu žila až do svojej smrti v roku 1425.
- Pri archeologickom výskume pri kostole v rokoch 2004 - 2007 bol okrem iného odkrytý múr opevnenia keltského oppida z 1. storočia pred Kristom.
Súčasný stav
Kostol patrí v súčasnosti pod Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a slúži na kultúrno-spoločenské účely. Pravidelne sa tu organizujú rôzne kultúrne podujatia (koncerty, výstavy, divadelné predstavenia). Po obnove je objekt v dobrom stave.
Bohoslužby: nie
Praktické informácie
Kostol stojí v historickom centre mesta. Prístupný je počas kultúrnych podujatí, ktoré sa tu konajú (https://www.bkis.sk/podujatia/).
GPS: 48.143896411, 17.105534792
Literatúra:
- Kostka, J.: Klariský kostol v Bratislave. Bratislava, Obzor 1976.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 1243).
Web
- https://muop.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?...
- https://muop.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?...
- https://muop.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?...
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_a_klastor...(Bratislava)
- https://muop.bratislava.sk/kostol-klarisiek/gs-1013
- https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivo...
- http://www.constantinesletters.ukf.sk/images/iss...
- https://reginazapad.rtvs.sk/relacie-a-rubriky/do...
- https://open-call.e-bkis.sk/prenajom
esteban
11. 9. 2023
Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a pani generálnej riaditeľke Univerzitnej knižnice v Bratislave Silvii Stasselovej.
