Lúčka
Patrocínium: Narodenia Panny Márie
Vznik: druhá polovica 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli na skalnej vyvýšenine nad obcou
Historický región: Gemer, pôvodne Turňa
Stručný popis: opevnená zrúcanina ranogotického jednoloďového kostola s kvadratickým presbytériom, predsieňou na západnej strane a sakristiou na severnej strane
História
Kostolík postavili na vyvýšenine v ranogotickom slohu zrejme niekedy v 2. polovici 13. storočia ako neveľké bezvežové jednolodie s kvadratickou svätyňou. Stavby podobného typu nájdeme z tohto obdobia napríklad aj v Henckovciach či Hrhove.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1409, kedy ju ako súčasť turnianskeho hradného panstva daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bešňovi.
V 15. storočí bol počas pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku opevnený kamenným múrom so strážnou vežičkou, neskôr využívanou ako zvonica. Kostolík sa tak premenil na vojenskú pevnosť ovládajúcu údolie potoka Čremošná, ktorým viedla jedna zo stredovekých ciest z Košickej do Rožňavskej kotliny. Získal takisto prívlastok husitský, čo mu zostalo dodnes.
Po odchode vojakov sa chrám vrátil k svojej pôvodnej funkcii a veža sa začala využívať ako zvonica. Z roku 1561 je doložené zasvätenie kostola Narodeniu Panny Márie.
Ešte začiatkom 20. storočia sa v ňom slúžili omše, až kým počas prvej svetovej vojny nevyhorel. Požiar sa stal podnetom pre postavenie nového chrámu, pričom ranogotický kostol sa mal stať zdrojom stavebného materiálu pre jeho výstavbu.
S týmto plánom Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku nesúhlasil a vydal zákaz zbúrať stredoveký objekt. Cirkev však nechcela odstúpiť od zámeru postaviť nový kostol a o ten starý sa odmietla starať. To platilo aj pre prípad, ak bolo zamietnuté jeho zbúranie.
Veriaci si v roku 1926 v obci postavili nový kostol a ten starý zostal opustený chátrať. V roku 1927 Biskupský úrad v Rožňave opäť požiadal o povolenie zbúrať gotický chrám, pričom v pláne bolo predať takto získaný stavebný materiál ako istú náhradu za finančné náklady spojené s výstavbou nového kostola. Cirkev argumentovala, že stavba bola zaradená medzi umelecké pamiatky „omylom“. Pôvodný stredoveký chrám podľa argumentácie cirkvi v minulosti úplne vyhorel a zachovaný objekt mal byť omnoho mladšou novostavbou z roku 1753.
Napokon sa dospelo ku kompromisu, ktorého výsledkom malo byť zachované presbytérium premenené na kaplnku. Na základe tohto rozhodnutia bola koncom roku 1930 rozobraná strecha a strop lode.
Krátko na to dostali pamiatkari informáciu, že sa pod opadávajúcou omietkou v interiéri lode objavili nástenné maľby. Na ich záchranu sa však nenašlo dosť financií. Nevyužívaný kostol, navyše bez strechy lode, začal chátrať. Jeho stavu neprospelo ani poškodenie počas bojov 2. svetovej vojny a najmä postupné rozoberanie múrov miestnymi obyvateľmi.
Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol, veža i opevnenie už v roku 1963, ani tento fakt však nestal podnetom pre záchranu chátrajúcich objektov.
Ešte v roku 1977 bola na svojom mieste časť valenej klenby presbytéria, o rok neskôr už nie. Pevnostný múr okolo kostola mal už len tretinovú výšku oproti pôvodnej. Celý areál bol husto zarastený vegetáciou a zasypaný vrstvou sutiny hrubou miestami 100 až 150 cm.
V roku 1978 sa začalo s archeologickým výskumom areálu a na ten nadviazala začiatkom 80. rokov konzervácia zrúcaniny, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Práce sa ukončili v roku 1982.
V súčasnosti sa zachovali len obvodové múry kostola, aj to nie v pôvodnej výške, s výnimkou východného uzáveru presbytéria, ktorý sa zachoval kompletný aj s gotickým okienkom. Neporušený ostal aj lomený víťazný oblúk. Opevnenie okolo kostolíka sa zachovalo vo výške cca 1 až 1,5 metra a strážna vežička bola zrekonštruovaná a nanovo zastrešená.
Zaujímavosti
- Ruina opevneného kostolíka nad obcou vytvára veľmi romantickú scenériu.
- Loď kostolíka je dlhá 10,8 m a široká 9,9 m, presbytérium má rozmery 5,8 m x 6,9 m.
- Priemerná hrúbka múrov stavby je 100 cm.
- Kostolík bol pôvodne zdobený freskovou výzdobou zo 14. storočia, hovorí sa o maľbách na stenách presbytéria, víťaznom oblúku a severnej stene lode. Ich zvyšky (kľačiaca postava v dlhom rúchu) boli zachované ešte v polovici 70. rokov minulého storočia. Do začiatku konzervačných prác však už zmizli.
- Na východnej strane presbytéria sa zachovalo, ako jediné, malé obdĺžnikové okno so šikmými osteniami. Podobné okno bolo odkryté pri obnove kostolíka v nie tak vzdialených Henckovciach.
- V presbytériu sa zachovali dva výklenky v stene, to v severnej stene podľa všetkého plnilo úlohu pastofória.
- Podľa stôp v presbytériu možno usudzovať, že bolo zaklenuté ešte starším typom valenej klenby.
- Pri konzervačných prácach boli zvýraznené portály na južnej a západnej stene lode vloženými betónovými rebrami.
- Kostolík je opevnený kamenným múrom, ktorého súčasťou je vstavaná veža na juhozápade. Dlžka pevnostného múru je približne 120 metrov, hrúbka cca 120 cm, v prípade veže s rozmermi cca 4 m x 4 m je to jeden meter.
- Stredoveké kostolíky sa zachovali aj v neďalekej obci Lipovník či Krásnohorské Podhradie.
Súčasný stav
Zrúcanina opevneného kostolíka je po zakonzervovaní v relativne dobrom stave, od roku 2013 však už začali vypadávať z muriva viaceré kamene pri vstupe z presbytéria do sakristie. Pozemok pod stavbou patrí Rímskokatolíckej cirkvi, samotný kostolík a opevnenie nie sú zaregistrované. Konajú sa tam príležitostne koncerty vážnej hudby, v minulosti aj ekumenické bohoslužby na sviatok smrti Majstra Jana Husa. Širšiemu využitiu zrúcaniny bráni fakt, že nie je napojená na elektrickú sieť.
Bohoslužby: nie
Praktické informácie
Obec Lúčka (maď. Lucska) sa nachádza 18 km východne od Rožňavy v údolí potoka Čremošná. Kostolík sa nachádza nad obcou pri cintoríne a je voľne prístupný. Základné informácie o ňom nájdete na informačnej tabuli pod svahom.
GPS: 48.639466856, 20.725418329
Literatúra
- Tököly, G.: Pamiatková obnova stredovekého opevneného kostola v Lúčke. In: Zborník 2, Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, stredisko v Rožňave, Rožňava, 1983, str. 53 - 71.
- Tököly, G.: Aktualizačný list kultúrnej pamiatky Kostol s opevnením v Lúčke. Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Rožňava.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava, Tatran 1989.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2988).
- Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Bratislava, Dajama 2010.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
Web:
- https://www.lucka-rv.sk/nasa-obec
- https://pksoliwarski.blog.pravda.sk/2020/11/29/p...
- https://www.youtube.com/watch?v=GuTxKhqCMf8
- http://gemer.korzar.sme.sk/c/8183654/opevneny-kostolik-vlucke-dodnes-strazi-obec.html
esteban
2009, upravené 24. 1. 2017 a 9. 2. 2025
Ďalšie články o kostolíku v Lúčke: Ruky škodiace i zachraňujúce...
