11. storočie - nástup románskeho slohu

Dôležitým medzníkom vo vývoji našich krajín bolo pokrstenie uhorského kniežaťa Gejzu a jeho syna Vajka, neskoršieho kráľa Štefana I., z ktorého sa stal horlivý podporovateľ novej viery.

Začiatkom 11. storočia veľkú časť Slovenska pripojil k svojej ríši poľský panovník Boleslav Chrabrý. Až v roku 1018 uzatvoril so Štefanom I. dohodu o hraniciach oboch štátov, v rámci ktorej sa vzdal nárokov na väčšinu územia južne od Karpát. Až po tejto dohode začali prenikať Maďari do severnejších oblastí Slovenska a do konca storočia začlenili do Uhorska celé dnešné Slovensko.

Štefan I. položil za svojej vlády aj základy cirkevnej organizácie v Uhorsku, keď zakladal nové biskupstvá a podporoval aj výstavbu nových kostolov (okrem iného nariadil, aby si každých desať osád postavilo a udržiavalo jeden kostol, pokiaľ tam už nestál). Takisto pochovávať sa malo už len výlučne pri kostoloch. Za jeho vlády bola taktiež zavedená osobitná daň určená pre cirkev - desiatok, teda jedna desatina z úrody, neskôr aj z prírastku hospodárskych zvierat.

V druhej polovici 11. storočia si už Uhorské kráľovstvo upevnilo svoje postavenie v strednej Európe, aj keď v ňom stále prebiehali mocenské boje medzi Arpádovcami. Súčasne sa dovršuje feudalizácia spoločnosti, v ktorej sa kráľ stal vlastníkom všetkej pôdy v kráľovstve.

Rozkvet v tejto dobe zažívalo Nitrianske kniežactvo, keďže jeho vládcovia viedli samostatnú politiku, disponovali vlastným vojskom a razili aj vlastné mince. Viacerí nitrianski vojvodovia sa dostali aj na uhorský trón. Nitrianske kniežactvo zaniklo ako samostatný územnosprávny celok začiatkom 12. storočia a územie Slovenska sa stalo integrálnou súčasťou Uhorska. Ako svedok tých čias stál na Martinskom vrchu ešte začiatkom 20. storočia kostol sv. Martina. Na hradnom vrchu máme aj písomne doložený kostol, v ktorom boli uchovávané ostatky svätých Svorada a Benedikta. Archeologický výskum v posledných rokoch objavil časti muriva z tejto stavby.

Politický vývoj ovplyvnil aj architektúru, obzvlášť sakrálnu. Na jednej strane u nás pretrvávala veľkomoravská tradícia (najmä v severnejších oblastiach), na strane druhej k nám postupne preniká vtedy nový románsky sloh zo západnej a juhovýchodnej Európy, keďže Štefan I. v záujme upevnenia kresťanstva v Uhorsku pozýval kňazov, rehole i rytierov zo západnej Európy.

Ranorománsky sloh sa u nás zvykne datovať od polovice 11. storočia. Podobne ako v neskoršom období pri nástupe gotiky však zrejme šlo o pozvoľný a dlhšie obdobie trvajúci proces, keď sa prvky nového štýlu uplatňovali najprv na významných stavbách, ktoré financoval kráľ či najbohatší šľachtici, ako aj na kláštorných stavbách.

Popri staršom kláštore na Zobore pri Nitre vzniká rad nových kláštorných komplexov benediktínov (Hronský Beňadik, Diakovce, Spišská Kapitula-Pažica, dnes však už spochybňovaná). Zvyčajne išlo o väčšie, často trojloďové stavby s dvojvežovým západným priečelím. Kláštory plnili u nás dôležitú úlohu v sprostredkovávaní nových umeleckých podnetov z vyspelejších oblastí pre svoje okolie. Ani jeden z nich sa však nezachoval v pôvodnej románskej podobe. Ďalší významný trojloďový kostol zasvätený Najsv. Spasiteľovi postavili v tomto období aj v Bratislave na ruinách veľkomoravskej baziliky.

Na vidieckych sídlach šľachty - dvorcoch - vznikali od polovice 11. storočia zasa menšie kostolíky s apsidou a západnou emporou. Išlo o nový stavebný typ sakrálnej architektúry. Do tohto obdobia kladieme vznik prvého kostolíka v Dražovciach či Krásne a zrejme aj prvého kostolíka v Krásnej nad Hornádom. Ešte o niečo starší bol pomerne veľký kostol objavený v polohe Bíňa-Apáti, slúžiaci ako rodový chrám tunajším Hunt-Poznanovcom. Koncom 11. storočia už podľa všetkého stál prvý kostolík v Liptovskej Mare a Hradišti. Archaický tvar staršieho portálu umožňuje datovanie do tohto obdobia aj v prípade kostolíka v Boldogu.

Ako stavebný typ sú stále rozšírené aj rotundy, pri ktorých sa ešte nadväzuje na veľkomoravskú tradíciu (napr. Michalovce, tu je však možný aj starší pôvod), ale aj na aktuálne podnety z okolitých krajín (České kráľovstvo - dodnes stojaca rotunda v Skalici). Základy ďalších centrálnych stavieb archeológovia objavili aj pri Spišskej Kapitule (baptistérium), na Devíne (postavená možno už v 10. storočí), v Bratislave i Martine.

Archeologický i architektonický výskum nám aj v tomto prípade ešte môže priniesť viaceré prekvapenia a nové objavy.

esteban

Rubrika: Vek apsíd