Michalovce

Všetky fotky (16)

V roku 1951 odkryl Jaroslav Vizdal, v tej dobe ešte stredoškolský profesor, na nádvorí dnešného Zemplínskeho múzea v Michalovciach zvyšky ranostredovekej rotundy.

Išlo o centrálu s podkovovitou apsidou, pričom vnútorný priemer lode bol 7,3 metra, hĺbka apsidy 2,87 metra a hrúbka muriva 95 cm. Vstup sa nachádzal v netradičnej polohe - na severozápade lode.

Po objave v roku 1951 bola rotunda datovaná do románskeho obdobia. Po odkrytí celého pôdorysu v rokoch 1977-78 jeho podobnosť s veľkomoravskými rotundami (Ducové, Nitrianska Blatnica) viedla J. Vizdala k datovaniu objektu do 9. storočia.

V súčasnosti sa tak vznik rotundy kladie do obdobia druhej polovice 11. storočia, keď sa tento región stal definitívne súčasťou Uhorského kráľovstva. Podobná rotunda sa našla aj v maďarskom Sárospataku, pričom je datovaná do polovice 11. storočia.

Rotunda mohla byť zasvätená sv. Michalovi, čo sa odvodzuje od názvu obce doloženého už v 13. storočí. V ňom však chýba prívlastok "svätý", čo túto teóriu spochybňuje. Okrem toho, v listine z roku 1335 sa už spomína Kaplnka sv. Margity, stojaca pri michalovskom hrade.

S touto kaplnkou súvisí podľa všetkého aj skutočnosť, že niekedy v druhej polovici 13. storočia sa súčastne končia dejiny rotundy. Aj s využitím architektonických článkov z ranogotického obdobia bola prestavaná alebo úplne nahradená malou pravouhlou kaplnkou nesúcou spomínané patrocínum sv. Margity. Táto prestavba/novostavba mohla byť tiež podnetom pre zmenu zasvätenia, ak by sv. Michal bol pôvodným patrocíniom.

Sakrálny objekt sa po výstavbe súčasného farského kostola (pred rokom 1314) podľa všetkého zmenil funkčne na pohrebnú kaplnku. Podobný vývoj je doložený aj v spomínanom Sárospataku. 

Kaplnka sv. Margity zanikla v priebehu 17. storočia (iné pramane uvádzajú, že sa tak stalo až v polovici 18. storočia). V roku 1691 mali byť ešte viditeľné jej ruiny.

V interiéri rotundy sa našiel záhadný kameň s nápisom v cyrilike "Tu odpočíva knieža Presian, narodený 996, zomrelý 1061". Nie je jasné, či ide priamo o náhrobný kameň a ani to, v akom vzťahu je k rotunde, keďže sa našiel v sekundárnej polohe. Taktiež sa odborníci nezhodujú ani na čítaní uvedeného nápisu. Knieža Presian mal pochádzať z Bulharska.

Pri odkrytých základoch stavby je umiestnený model rotundy. Areál je prístupný v čase otváracích hodín múzea, rotunda je však dobre viditeľná aj z chodníka.

GPS: 48.75762459, 21.925363541

Zdroje:
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku. Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, Košice 2012.
- Tajkov, P.: Súčasný stav výskumu počiatkov sakrálnej architektúry na Zemplíne a v Použí. In: Kresťanstvo v dejinách Zemplína. Zborník z rovnomennej celoslovenskej vedeckej konferencie, konanej 17. - 18. septembra 2010 v Michalovciach. Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci s Inštitútom histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov 2011, str. 26 - 84.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Bodnárová, M.: Príspevok k dejinám Michaloviec v stredoveku. In: Annales historici presovienses č. 1 / 2012, roč. 12. Inštitút histórie FF PU v Prešove, str. 30 - 42. 
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- https://www.historiamichaloviec.eu/h-michalovce/h-m-zaujimavosti/h-m-ine...
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19818

esteban
29. 1. 2013, upravené 2. 3. 2022