Devín - rotunda
V rokoch 1921 - 22 vo východnej časti devínskeho hradiska objavil Innocent L. Červinka pri stavbe identifikovanej neskôr ako veľkomoravský kostol objekt kruhového pôdorysu s priemerom 650 cm. Na základové murivo rotundy široké 120 cm nadväzuje sčasti zachované 80 cm hrubé nadzemné murivo.
Pôvodne rotundu považovali za neskororenesančnú či ranobarokovú vežu alebo veterný mlyn. Podobne ako v prípade trojapsidového kostola aj tu neskorší výskum dokázal, že tieto teórie boli mylné. Posun v datovaní tu však nastal opačným smerom, ďalej do minulosti.
Revízny výskum pod vedením V. Plachej v roku 1980 aj tu dokázal, že išlo o sakrálny objekt, datovaný do prvej polovice 11. storočia. Vtedy už neďaleký veľkomoravský kostol neexistoval a ranostredoveká rotunda zrejme prevzala jeho sakrálnu úlohu, aby sa tu mohlo naďalej pochovávať, keďže na mieste hradiska vznikla osada.
Podobné rotundy jednoduchého kruhového pôdorysu bez východnej apsidy vznikli v tomto období aj na území stredovekej Bratislavy (sv. Mikuláša a sv. Vavrinca).
Výskum tu odkryl stovky hrobov z obdobia 10./11. až 12. storočia. Celkovo 19 z nich bolo prekrytých kamennými platňami.
Funkciu farského chrámu podľa všetkého prevzala v 13. storočí v tej dobe ranogotická novostavba v podhradí - súčasný Kostol sv. Kríža. Rotunda potom zrejme začala postupne chátrať až úplne zanikla.
GPS: 48.172707731, 16.97904557
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Plachá, V.: Ranostredoveké osídlenie devínskeho hradiska. In: Acta Historica Neosoliensia 15/2012, Ročenka Katedry histórie FHV UMB v Banskej Bystrici, str. 94 - 115. Dostupné aj v elektronickej forme.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
esteban
2010, upravené 2. 5. 2015 a 27. 5. 2024
