Devín - veľkomoravský kostol
Veľkomoravský kostol na devínskom hradnom vrchu bol objavený na dvakrát. Pôvodne ho nepokladali ani za kostol, ani za veľkomoravskú stavbu.
Prvýkrát narazili na zvyšky murovanej stavby pri skúšobnom výkope už v roku 1913 a označili ju za rímsku vojenskú stanicu. K celkovému odkrytiu základov stavby i blízkeho okolia došlo v rokoch 1921 - 22.
V tej dobe ju odkryli ako objekt obdĺžnikového pôdorysu vnútorne členeného priečkami a na východnej strane zakončeného miestnosťou so severnou apsidou. Vedúci výskumu I. L. Červinka zmenil názor z roku 1913 a považoval ju za palác (falc) z doby "staroslovanskej", iní odborníci sa prikláňali k pôvodnému datovaniu do rímskej doby, keďže v murive sa našli tehly s kolkom XIV. légie.
Opätovne sa tu uskutočnil výskum v roku 1935, na základe ktorého bola stavba označená za rímsku, datovanú zhruba na koniec 1. storočia po Kristovi. Okrem základov boli odkryté na severnej strane aj zvyšky nadzemného muriva s omietkou. Za dôkaz rímskeho pôvodu sa v tej dobe považovala aj severná apsida (na nádvorí Devínskeho hradu neďaleko hradnej studne boli v roku 1936 odkryté základy preukázateľne rímskej stavby, ktorá taktiež má jednu malú polkruhovú apsidu...)
V roku 1980 sa uskutočnil revízny výskum, ktorý bol podnietený spochybnením rímskeho pôvodu stavby odborníkmi z Rakúska. V hĺbke viac ako tri metre sa napokon našli pozostatky aj východnej a južnej apsidy. Objekt tak konečne bol odkrytý v pôvodnom pôdoryse. Jeho určenie ako sakrálnej stavby potom o niekoľko rokov neskôr definitívne potvrdili nálezy viacerých hrobov z tých čias.
Obdĺžniková loď rozdelená je dvoma priečkami na dve úzke miestnosti po krajoch a jednu veľkú strede má rozmery 540 cm x 1 135 cm, na ňu sa z východnej strany pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža, ktoré majú priemer 330 cm. Šírka základov je 60 - 75 cm.
Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 - 863/870.
Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnostami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu - audienčnej siene cirkevného hodnostára.
Stavitelia kostolíka sa podľa všetkého inšpirovali v neskoroantických kostoloch podobnej dispozície v oblasti Dalmácie, devínskemu chrámu sú blízke najmä stavby v Sutivane, Pridrage, resp. Biliciach.
Archeologické nálezy dokazujú, že kostol bol vyzdobený nástennými maľbami a že v oknách sa nachádzali maľované vitráže. V oboch prípadoch sú doložené aj figurálne motívy.
Stavba existovala približne 60 rokov a zanikla tak niekedy v období rokov 907 - cca 930, zrejme počas plienenia maďarských bojovníkov. Určite už nestála koncom 10. storočia, pretože objavené hroby z tohto obdobia zasahujú aj do jej základov. Jej úlohu kostola prevzala menšia rotunda postavená o pár metrov ďalej.
GPS: 48.17266659, 16.97938621
Zdroje:
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Illáš, M.: Predrománsky kostol na Devíne. In Historický zborník, 2011, roč. 21, č. 1, str. 19 - 39.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 3. Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Vančo, M.: Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku. In: Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska. Veda, Bratislava 2002, str. 19 - 53.
- Harmadyová, K. - Staššíková-Štukovská, D.: Vitrážové sklá s maľbou z hradu Devín. In: S licenciou 007. Zborník príspevkov k 70. narodeninám Petra Baxu, 2020. Dostupné v elektronickej podobe - www.academia.edu/45393225/Stained_Glass....
- http://www.hradiska.sk/2017/01/devin-velkomoravsky-palac-s-kostolom-3d.html
esteban
20. 2. 2009, upravené 3. 7. 2011 a 16. 3. 2022
Ďalšie články o veľkomoravskom kostole na Devíne: Genius loci
