Bratislava - veľkomoravská bazilika

V roku 1965 objavili na východnej terase hradného kopca v Bratislave Tatiana Štefanovičová a Belo Polla základy veľkomoravskej trojloďovej baziliky. Zachovala už len ich juhozápadná časť s troma pármi pilierov, oddeľujúcich hlavnú loď od bočnej. Je pravdepodobné, že bazilika bola zasvätená Najsv. Spasiteľovi, keďže toto patrocínium niesol aj mladší, románsky kostol postavený na tomto mieste. 

Baziliku postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia v blízkosti taktiež kamenného paláca. Bola široká 12,8 - 13 metra a podľa niektorých rekonštrukcií mohla byť jej pôvodná dĺžka takmer 20 metrov. Tieto rozmery z nej robia jednu z najväčších sakrálnych stavieb Veľkej Moravy. Východný záver baziliky sa nám nedochoval, keďže bol zničený neskoršou ťažbou kameňa, ale na základe porovnaní s inými stavbami z tohto obdobia sa usudzuje, že bol tvorený troma apsidami.

Ako stavebný materiál boli použité tehly, kamenné bloky a strešná krytina zo staršej rímskej stavby. Rekonštruované základy sú netypické tým, že juhozápadné nárožie nezviera bežný pravý uhol, ale tupý uhol 95 – 100 stupňov.

Táto odchýlka, vyskytujúca sa pri viacerých stavbách z 8. a 9. storočia, sa niekedy zvykla vysvetľovať ako chyba neskúsených staviteľov (čo však v prípade tak reprezentatívnej stavby nie je pravdepodobné). Iná teória zasa považovala odchýlku za následok viacerých stavebných fáz, počas ktorých stavitelia zmenili orientáciu kostola na základe aktuálnej polohy vychádzajúceho slnka. Tretia hypotéza hovorí o odchýlke pri vymeriavaní základov v teréne, ktorá na hotovej stavbe nebola až taká viditeľná a nemala ani negatívny vplyv na jej statiku.

Podľa staršej literatúry v 10. storočí na zvyškoch baziliky postavili pevnostný objekt, zrejme vežu opevnenia areálu hradu či hradiska. V nasledujúcom storočí mali potom na tomto mieste s využitím časti základov veľkomoravskej stavby postaviť ranorománsky Kostol Najsv. Spasiteľa.

Najnovšie sa však objavila teória, že bazilika z 9. storočia pretrvala až do prvej polovice 12. storočia, než bola nahradená spomínaným románskym kostolom. Objekt veže sa interpretuje ako prístavba baziliky najneskôr z 2. polovice 10. storočia až 11. storočia.  O dlhšej existencii baziliky svedčia aj nálezy interiérových omietok, ktoré majú šesť až osem vrstiev náteru. Takisto ostré hrany úlomkov omietky podporujú hypotézu o rýchlom zániku chrámu a nie o postupnom chátraní.

Sutiny z veľkomoravskej baziliky boli použiité ako stavebný materiál do pevnostného valu hradného areálu. Tam ich v roku 1990 našli archeológovia, ktorí objavili okrem rímskych tehál a strešnej krytiny aj úlomky omietky z interiéru, pričom na časti z nich sa zachovali aj pôvodná maliarska výzdoba. Na niektorých fragmentoch objavili časti pôvodnej figurálnej výzdoby (časť hlavy svätca so svätožiarou, časť postavy s ramenom a predlaktím pri tele). Ďalšie nálezy potvrdili, že okná, vstup i nárožia boli zvýraznené červenou farbou, čo bola ešte stará antická tradícia.

V súčasnosti sú zvyšky základov baziliky i ďalších stavieb pamiatkovo upravené a voľne prístupné v rámci hradného areálu.

GPS: 48.142064762, 17.101078033

Zdroje:
- Illáš, M.: Nový pohľad na stavebný vývoj sakrálnych stavieb na Bratislavskom hrade. In: Verbum historiae 2020/2, str. 154 - 172. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/44936767/Nov%C3%BD_poh%C4%BEad_na_stavebn%C3%BD...
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období. Post Scriptum, Bratislava, 2014.
- Botek, A.: Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade. In: Verbum historiae, roč. 2014, č. 1, str. 7 - 34. Dostupné na internete.
- Fiala, A.: Výtvarný prejav veľkomoravskej baziliky na Bratislavskom hrade. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, číslo 4, str. 5 - 8.
- Vančo, M.: Počiatky kresťanskej architektúry. Veľkomoravská sakrálna architektúra na Slovensku. In: Problémy dejín výtvarného umenia Slovenska. Veda, Bratislava 2002, str 19 - 53. 
- Ruttkay, A.: Počiatky kresťanskej sakrálnej architektúry v archeologických nálezoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1995, číslo 4, str. 8 – 13.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly. Dajama, Bratislava 2009.

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu