Veľkomoravská bazilika v Bratislave mohla stáť ešte v 12. storočí

Veľkomoravská bazilika na bratislavskom hradnom vrchu, o ktorej sa predpokladá, že zanikla krátko po zániku Veľkej Moravy, možno existovala oveľa dlhšie, než sa doteraz myslelo. Jedna z najväčších známych sakrálnych stavieb Veľkej Moravy mohla zaniknúť až v priebehu prvej polovice 12. storočia.

K tomuto zisteniu dospel Martin Illáš vo svojej štúdii publikovanej v časopise Verbum historiae, v ktorej sa zameral na kritickú analýzu publikovaných spracovaní archeologického výskumu východnej terasy hradného vrchu, ktorý sa realizoval postupne v rokoch 1958 a 1965 - 66 pod vedením B. Pollu, T. Štefanovičovej a A. Fialu.

Doteraz akceptovaná postupnosť výstavby na tomto mieste popisovala tri objekty, ktoré po sebe nasledovali - veľkomoravskú baziliku, ktorá mala zaniknúť v 10. storočí, na jej mieste postavenú obrannú vežu a napokon druhý kostol postavený na základoch oboch starších objektov v 11. storočí.

M. Illáš sa naproti tomu domnieva po zhodnotení polohy a stratigrafických vzťahov objektov a datovateľných hrobov a opisu nálezových situácií, že nič nenasvedčuje výstavbe obrannej veže na mieste veľkomoravskej baziliky. Naopak, na základe nálezových situácií sa domnieva, že vežu pristavali k ešte stojacej bazilike, čo by znamenalo, že nemusela mať len obranný účel, ale že mohla súvisieť priamo s funkciou kostola.

Vychádza zároveň z toho, že v priestore pod odkrytou deštrukciou veže sa nachádzalo viacero hrobov, ktoré boli datované až do prvej polovice 12. storočia. Veža pri bazilike teda mohla zaniknúť najskôr v prvej polovici 12. storočia. To vyvracia doteraz uvádzaný zánik veže a výstavbu druhého kostola už v 11. storočí.

Veľkomoravská bazilika (asi z polovice až 3. tretiny 9. storočia) doplnená južnou vežou (najneskôr z 2. polovice 10. storočia až 11. storočia) tak s veľkou pravdepodobnosťou prežila zánik Veľkej Moravy o viac ako 200 rokov.

O dlhšej existencii baziliky svedčia aj nálezy interiérových omietok, ktoré majú šesť až osem vrstiev náteru. Takisto ostré hrany úlomkov omietky podporujú hypotézu o rýchlom zániku chrámu a nie o postupnom chátraní.

Veľkomoravská stavba tak bola zrejme zbúraná až v súvislosti s výstavbou nového Kostola Najsv. Spasiteľa, ku ktorej mohlo dôjsť až v priebehu prvej polovice 12. storočia. Táto stavba z veľkej časti rešpektuje pôdorys staršieho chrámu a bezprostredné nahradenie novým kostolom umožňuje aj priamu kontinuitu patrocínia.

Románsky kostol následne zanikol podľa všetkého krátko po roku 1221, kedy bolo patrocínium kostola prenesené na kostol v podhradí. Už o niečo skôr (1204) sa tam presídlila aj bratislavská kapitula, ktorá kostol využívala.

Zdroj:  Illáš, M.: Nový pohľad na stavebný vývoj sakrálnych stavieb na Bratislavskom hrade. In: Verbum historiae 2020/2, str. 154 - 172. Dostupné v elektronickej podobe -  https://www.academia.edu/44936767/Nov%C3%BD_poh%C4%BEad_na_stavebn%C3%BD...

esteban