Markušovce
Patrocínium: sv. Michala archanjela
Vznik: okolo polovice 13. storočia
Poloha: v opevnenom areáli na vyvýšenine pri ruine opevneného kaštieľa
Historický región: Spiš
Stručný popis: pôvodne jednoloďový románskogotický kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou, južnou a severnou kaplnkou a severnou sakristiou
História
Kostol postavili niekedy po roku 1260 (prvá písomná zmienka v roku 1280) vo vyvýšenej polohe nad riekou Hornád. Išlo o niečo menšiu jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom v románskogotickom štýle. Jej staviteľmi boli páni z Markušoviec, ktorým slúžil ako ich rodový chrám.
V priebehu 14. storočia zväčšili priestor svätyne tak, že tú pôvodnú zbúrali a nahradili novou, takmer dvakrát tak dlhou s polygonálnym záverom. Nová svätyňa mala šírku ako loď. Zo severnej strany k nej pristavali obdĺžnikovú sakristiu.
V 15. storočí (pred rokom 1486) odstránili severnú sakristiu a nahradili ju podstatne väčšou. V rokoch 1486 - 1490 pristavali zo severnej strany bočnú Kaplnku sv. Kozmu a Damiána. V roku 1500 dal Štefan Mariássy postaviť aj južnú Kaplnku sv. Anny.
V roku 1773 bol kostol poškodený požiarom, ktorý zvlášť zasiahol pôvodnú západnú vežu. Pri následnej obnove v barokovom stavba novo zaklenuli a vežu opravili a navyše aj zvýšili. Ďalšie opravy stavby i pevnostného múru okolo nej sa realizovali aj v roku 1818.
Opätovne oheň poškodil objekt v 1882, čo si znova vyžiadalo aj opravu veže v roku 1891. Začiatkom 20. storočia ju však zasiahol blesk a zničil ju. Musela tak byť postavená nanovo v neogotickom slohu. Takisto bola predĺžená severná loď. Medzi rokmi 1891 - 1918 vznikli západné prístavby k severnej a južnej kaplnke.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. V roku 1998 sa v súvislosti s položením podpodlahového kúrenia uskutočnil archeologický výskum, ktorý pomohol objasniť najstaršie dejiny chrámu. V rámci prác došlo tiež k zníženiu úrovne podlahy o vyše 30 cm na úroveň zo 14. storočia.
Zaujímavosti
- Kostol v opevnenom areáli tvorí významnú dominantu obce a spolu so zrúcaninou goticko-renesančného opevneného kaštieľa, renesančno-rokokovým kaštieľom a rokokovým letohrádkom predstavujú pamiatkovo i turisticky výnimočne zajímavú lokalitu.
- Pôvodný kostol z 13. storočia mal podobu jednoloďovej stavby s predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom s opornými piliermi na nárožiach. Od lode ho oddeľoval víťazný oblúk. Loď chrámu mala vnútorné rozmery 10,3 m x 7,1 m, presbytérium 5,3 m x 4,4 m.
- Na stavbe sa už prelínajú románske a gotické prvky, čoho pekným príkladom je pôvodne hlavný južný portál do lode kombinujúci románske ústupky a stĺpiky s goticky lomeným oblúkom archivolty. Zdobia ho košovité hlavice s rastlinnými motívmi. Dnes je sekundárne osadený v západnej stene južnej kaplnky, ktorá sa ním otvára do neskôr pristavanej predsiene.
- Priestor presbytéria nie je oddelený od lode víťazným oblúkom, čo je netypickú riešenie, s ktorým sa stretávame len pri kláštorných stavbách (napr. Červený Kláštor). Ústredný priestor kostola je zaklenutý sieťovou klenbou.
- Bočné kaplnky sú osvetľované gotickými oknami s kamennými kružbami.
- Rebrá klenby južnej kaplnky dosadá na konzoly zdobené reliéfmi ľudských tvárí, zvierat i heraldických znakov. Svorníky klenby zdobia reliéfy zvierat.
- V interiéri kostola sa nachádza viacero bohato zdobených náhrobných kameňov Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia. Jeden poškodený je osadený aj do vonkajšieho múru okolo kostola.
- Dňa 21. júna 2003 bol pri kostole pochovaný gróf Pavol Máriássy, ktorý žil vo švedskom Štokholme a zomrel v Markušovciach.
- Pod severozápadným nárožím lode objavili pri archeologickom výskume malý úsek základového muriva staršej stavby.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú v Odoríne, Danišovciach i Chrasti nad Hornádom.
Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. V júli 2012 zasiahol vežu blesk a spôsobil menšie škody na vybavení. Navštívili sme ho v decembri 2012, máji 2015 a v auguste 2021.
Bohoslužby: takmer každý deň v týždni, v nedeľu o 8.00 a 11.00 hod.
Praktické informácie
Markušovce ležia cca 10 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi pri železničnej trati Košice - Žilina - Bratislava. Kostol stojí v opevnenom areáli na kopci v centre obce a vďaka svojej polohe je neprehliadnuteľný. Areál kostola býva zamknutý. Kontakt na farský úrad: 053/ 44 98 111.
GPS: 48.915523103, 20.621037483
Literatúra:
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Javorský, F.: Archeologické výskumy pri opravách kostolov v Betlanovciach, Markušovciach a Vlkovej. In: AVANS 1998, Archeologický ústav SAV v Nitre, 2000, str. 100–104. Dostupné v elektronickej podobe - http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1998.pdf.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Čovanová Janošíková, Z.: Sepulkrálne pamiatky Kostola svätého Michala Archanjela v Markušovciach (Spiš). In: Jiří ROHÁČEK (ed.): Epigraphica et Sepulcralia, IV. Praha: Artefactum 2013, str. 117-154. Dostupné v elektronickej podobe - https://www.academia.edu/16915946/Covanovska...
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5K70).
Web:
- https://www.farnostmarkusovce.sk/vitajte/
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20412
- http://schematizmus.kapitula.sk
- https://www.dokostola.sk/kostol/412340-farsky-kostol-sv-michala-archanjela
- Pokoj a dobro (farský časopis)
- Zvonenie zvonov kostola
esteban
23. 3. 2013, upravené 3. 5. 2016 a 12. 1. 2022
