Až do druhej polovice 13. storočia siaha pôvod dnešného Kostola Zjavenia Pána vo Velehrade, zvaného aj Cyrilka. Ranogotická stavba mala zložitý osud, ale dnes už má opäť dôstojné využitie.
Aj keď sa z gotického Kostola sv. Jakuba v Želiezovciach zachovalo len presbytérium, sakristia a časť obvodových múrov lode, stále predstavuje veľmi hodnotný príklad stredovekej sakrálnej architektúry a nástenného maliarstva.
Ranogotický kostolík vo vyvýšenej polohe v obci si zachoval veľa zo svojej stredovekej podoby a do jeho vybavenia patrí aj hodnotná kamenná krstiteľnica s reliéfnou výzdobou.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre je najstaršou stavbou v meste a nedávne výskumy ho datujú už do 2. polovice 13. storočia. V interiéri sa zachovali aj zaujímavé stredoveké fresky.
Počiatky Kostola sv. Karola Boromejského v obci Nový Tekov siahajú až do gotického obdobia, o vyše poltisícročnej histórii stavby však už toho dnes veľa nesvedčí.
Kostolík postavili približne v polovici 13. storočia a ako jedna z mála stavieb z tohto obdobia na Gemeri sa zachoval v takmer pôvodnej podobe vrátane rozsiahlej freskovej výzdoby.
V roku 1987 odkryl archeologický výskum vedený Michalom Slivkom a Františkom Javorským na Michalskom vrchu v Kežmarku zvyšky zaniknutého Kostola sv. Michala.
V areáli parku neogotického kaštieľa v Bratislave-Rusovciach stojí Kostol sv. Víta ako pripomienka už zaniknutého románskeho chrámu, ktorý stál podľa všetkého niekde v jeho okolí.
