Banka
Až do roku 1930 stál v obci Banka neďaleko Piešťan pôvodne románsky, goticky prestavaný kostolík zasvätený sv. Martinovi. Po obnove a prístavbe nového kostola z južnej strany v rokoch 1930 - 1931 už stredovekú stavbu veľmi nepripomína, hoci sa zachoval v takmer pôvodnom rozsahu.
Len v roku 2016 odkryl archeologický a architektonický výskum najstaršiu podobu kostolíka, dovtedy považovaného za gotickú stavbu zo začiatku 14. storočia. Pôvodne ho postavili najneskôr v 13. storočí z kameňa ako neveľké románske jednolodie s východnou polkruhovou až mierne podkovovitou apsidou.
V ranogotickom období na prelome 13. a 14. storočia bola apsida zbúraná a nahradená väčším kvadratickým presbytériom, ku ktorému pristavali menšiu severnú sakristiu. Kostolík sa spomína v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37.
V roku 1599 bol chrám vypálený. V tomto období ho už využívali evanjelici (najneskôr od roku 1581, keď sa tu spomína evanjelický farár). Katolíkom sa vrátil po roku 1647.
Veľkou prestavbou prešiel objekt koncom 17. storočia (r. 1695 - 1700), kedy bola výrazne predĺžená loď západným smerom, pristavaná západná veža a novo zaklenuté presbytérium. V 18. storočí, pred rokom 1731, dostala novú klenbu aj loď.
Začiatkom 20. storočia bol kostolík už v zlom stave a nestačil veriacim ani kapacitne. Preto sa rozhodlo o výstavbe nového chrámu. Ten v rokoch 1930 - 31 pristavali k stredovekému kostolíku z južnej strany, pričom obe stavby prepojili vybúraním troch arkádových oblúkov - dvoch v južnej stene lode a jedného v južnej stene presbytéria. Úroveň podlahy novostavby je o tri schody vyššie ako v starom kostolíku. V rámci prestavby bola tiež zbúraná gotická sakristia.
Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963.
Z románskeho obdobia sa zachovalo murivo severnej steny lode a časť južnej steny. Archeologický výskum odkryl aj základy apsidy a časti západnej steny lode, ako aj pätku stĺpika z pôvodného románskeho portálu, ktorý sa nachádzal na južnej strane lode.
Ranogotickú etapu dokladajú okrem hrubej stavby presbytéria aj východné okno s mníškou a jednoduché pastofórium s lomeným oblúkom v severnej stene svätyne.
Renesančný vstup do pôvodne opevneného areálu kostola je druhotne osadený v novom ohradnom múre pri veži. Zamurované sú tu aj viaceré náhrobné kamene zo 17. a 18. storočia, dva s motívom kríža.
GPS: 48.583293375, 17.849795222
Zdroje:
- Samuel, M.: Výskum kostola sv. Martina v Banke – „kostola stavaného asi v roku 634“. In: Informátor SAS, roč. XXVII/2016, č. 2, str. 8 - 10. Dostupné v elektronickej podobe.
- http://archeol.sav.sk/files/BANKA-web.pdf
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/obj...
- www.obecbanka.sk/inc/pamiatky.html
- http://piestanycm.fara.sk/farnost/SvMartina.htm
- www.obecbanka.sk/oznamy/ma-banka-4-najstarsi-kostol-na-slovensku.html
- www.piestanskydennik.sk/rubriky/region/najstarsi-kostol-na-okoli-ma-rapkac
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5E69).
esteban
10. 4. 2012, upravené 27. 5. 2017 a 2. 3. 2024
Za informácie ďakujeme Mgr. Michaele Haviarovej, PhD.
