Hrhov

Patrocínium: sv. Jána Krstiteľa

Vznik: cca polovica 13. storočia

Poloha: v obci na vyvýšenej polohe

Historický región: Turňa, neskoršie Turňa-Abov

Stručný popis: jednoloďový kostolík s kvadratickým presbytériom, rozšírený o západnú loď, vežu a severnú sakristiu

História
Kostol postavili niekedy okolo polovice 13. storočia ako typickú ranogotickú či ešte románskogotickú stavbu s pozdĺžnou loďou a kvadratickým presbytériom, podobnú kostolíkom v neďalekej Lúčke či Henckovciach.
S obcou sa stretávame v písomných prameňoch už od roku 1263, kedy sa spomína pod názvom Gurgeu. Tunajšia farnosť sa spomína sa aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, keď tu pôsobil kňaz Pavol (Paulus de Giugu (Gurgu)).
V 15. storočí už kostol prestával stačiť potrebám rozrastajúcej sa farnosti, a preto sa okolo roku 1500 pristúpilo k jeho rozšíreniu. Západné priečelie ranogotickej lode bolo zbúrané a miesto neho bola pristavaná podstatne dlhšia i širšia neskorogotická loď, ktorú sprístupnili portálom zo západnej strany. Pôvodný kostolík sa zmenil na svätyňu zväčšenej stavby.
Počas nepokojného obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní bol chrám v prvej polovici 17. storočia opevnený, pričom opevnenie zosilňovala dodnes zachovaná nízka hranolová veža.
V priebehu prvej štvrtiny 19. storočia (uvádzajú sa roky 1814 - 15 i rok 1823) bolo kostol klasicisticky prestavaný. V interiéri dostal nové klenby, okenné otvory boli zväčšené a fasáda upravená. Súčasnú podobu dostal objekt v roku 1846, keď k západnému priečeliu pristavali vežu.
Status národnej kultúrnej pamiatky má od roku 1963. V roku 2009 sa uskutočnil archeologický výskum, ktorý potvrdil starší pôvod východnej časti kostola.

Zaujímavosti
- Kostol stojí v dominantnej polohe na okraji vyvýšenej polohy a je zďaleka viditeľný.
- Po klasicistickej prestavbe však o staršom pôvode stavby hovorí len jej trojpriestorová dispozícia (presbytérium - užšia loď - širšia loď).
- Pôvod kostolíka bol dlhé obdobie nejasný, Súpis pamiatok z roku 1967 hovoril o stavbe postavenej na starších základoch v roku 1500. Neskôr sa už predpokladalo, že zrejme pôjde o starší objekt, v niektorých prameňoch sa kládol jeho vznik až do 11. storočia. Až archeologický výskum v roku 2009 definitívne potvrdil starší pôvod východnej časti kostolíka a datoval jeho výstavbu do polovice 13. storočia.
- Pôvodný kostolík postavili bez základov, priamo na kamennom podloží. Stavebným materiálom boli opracované kvádre z tufu miestneho pôvodu, čo naznačuje, že išlo o významnejšiu stavbu, keďže zvyčajne sa využíval len lomový kameň (napr. Lúčka).
- Ešte v roku 1968 bol v južnej stene staršej lode viditeľný zamurovaný polkruhový portál vytvorený z kamenných kvádrov, ako aj zamurované štrbinové okno na východnej stene presbytéria. Spodnú časť spomínaného portálu odkryl archeologický výskum.
- V podkrovnom priestore staršej časti sa nachádzajú zvyšky nástenných malieb a zamurovaný vetrací otvor v tvare kríža vo východnej stene presbytéria.
- Neskorogotická loď je prístupná profilovaným portálom na západne strane, dnes v podveží. 
- Táto loď bola pôvodne zaklenutá troma poľami krížovej klenby.
- Na pravej strane triumfálneho oblúka medzi staršou a novšou loďou je zamurovaný náhrobok Juraja Bubeka, ktorý zomrel v roku 1390, blízky o niečo mladšiemu náhrobnému kameňu Ladislava Bubeka v kaplnke kostola v Plešivci z roku 1401. Nie je celkom jasne, prečo sa jeho náhrobok nachádza práve v kostolíku v Hrhove, v tej dobe okrajovej časti bubekovského panstva. Nápis na náhrobnom kameni spomína založenie kláštora pavlínov, ktorý sa zvyčajne identifikuje ako ten v Gombaseku.
- Pôvodné presbytérium i sakristia sú zaklenuté valenou klenbou.
- Pevnostný múr zo 17. storočia sa zachoval len sčasti južne od kostola, vrátane nízkej hranolovej veže.
- Nad obcou boli v roku 1990 odkryté zvyšky kamennej veže datovanej do 12. - 13. storočia, ktorá mohla byť súčasťou kráľovskej kúrie spomínanej už v roku 1245. Tá mohla zohrať úlohu pri úteku kráľa Bela IV. po porážke uhorského vojska Tatármi pri rieke Slanej. Význam lokality potvrdzuje aj nález zlatého pečatného prsteňa z 13. storočia.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Jablonov nad Turňou, Hrušov (a ďalšie dve stavby), Lúčka a Lipovník.

Súčasný stav
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, je však spravovaná z farnosti v Jablonove nad Turňou. Je v pomerne dobrom stave, pred niekoľkými rokmi sa riešilo vlhnutie obvodových múrov staršej časti. Prípadná obnova by mohla vrátiť minimálne staršej časti chrámu veľa z jej stredovekej podoby. V nedávnej dobe boli inštalované informačné tabule s popisom a fotografiami objektu. 

Bohoslužby: v nedeľu o 11.00 hod. v maďarskom jazyku

Praktické informácie
Obec Hrhov (maď. Tornagörgő) leží cca 20 kilometrov západne od Moldavy nad Bodvou pri ceste spájajúcej Rožňavu a Košice. Kostol tvorí výraznú dominantu obce a vďaka svojej polohe je viditeľný zďaleka. Kontakt na obecný úrad: 058/ 796 15 86.
GPS: 48.60671309, 20.749568939

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Tajkov, P.: Archeologické výskumy stredovekých kostolov v Čečejovciach, Turni nad Bodvou, Kysaku a Hrhove. In: Východoslovenský pravek IX, Nitra 2009, str. 145 - 154. Dostupné v elektronickej forme
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku. Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, Košice 2012.
- Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1, A - J. Obzor pre SÚPSOP, Bratislava 1967.
- Skalská, M.: Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, archívno-historický výskum, nepublikovaný materiál, december 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5769).

Web
https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
https://www.hrhov.sk/historia
https://www.dokostola.sk/kostol/410315-sv-jana-k...
https://spisgemer.korzar.sme.sk/c/8218404/kostol...
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...

esteban
cca 2010, upravené 1. 3. 2012, 2. 1. 2013, 1. 8. 2015, 22. 11. 2016 a 27. 9. 2025

Za informácie ďakujeme pánovi P. Tajkovovi.