Slavec-Gombasek
Len krátky úsek južného múru lode kostola sa zachoval do dnešných dní z gotického kláštora pavlínov v Gombaseku, časti obce Slavec ležiacej medzi Rožňavou a Plešivcom. Rozsiahly archeologický výskum v roku 2018 odkryl pôdorys kostola a priniesol viaceré zaujímavé objavy.
Kláštor si tu pavlíni postavili zrejme krátko pred rokom 1371, kedy im Ladislav zo Štítnika daroval majetok v tejto časti Gemera. Ako zakladateľ kláštora sa uvádza aj Juraj Bebek, na základe nápisu na jeho náhrobku v kostole v Hrhove, že v roku 1371 založil pavlínsky kláštor Panny Márie (jeho lokalita sa však neuvádza). V tejto dobe sa ešte Gombasek spomínal pod starším názvom Podzávoz (odvodený od vrchu Závoz, ktorý sa spomína už v roku 1243).
Podľa niektorých odborníkov sa tu mohli mnísi usadiť pri staršom, už stojacom kostole. Po donáciách od miestnej šľachty by potom už len vybudovali samotné kláštorné budovy a zrejme i prestavali samotný chrám. Dedina Podzávoz sa spomína v písomných prameňoch už v roku 1320.
Kláštorný kostol mal podobu jednoloďovej stavby so zrejme polygonálnym presbytériom. Loď kostola mala dĺžku 16,5 m a šírku 8,85 m so šírkou muriva až 1,40 m. Archeologický výskum zachytil prestavbu v priebehu 15. storočia. Chrám bol zaklenutý rebrovými klenbami, pričom počas výskumu sa podaril objaviť zachovaný svorník jedného poľa klenby lode s maľbou žehnajúcej ruky Pána. Maliarska výzdoba mala byť bohatšia, než v prípade iných pavlínskych kostolov, pričom jedným z dôvodov mala byť aj nevhodnosť miestneho kameňa na kamenosochárske opracovanie. Ešte v 19. storočí bola viditeľná na zachovanom múre kostola fresková výzdoba, z ktorej sa dnes zachovali už len zbytky pigmentov na omietke.
Gombasecký kláštor v priebehu 15. storočia prosperoval, dokonca pod jeho vikára spadali ďalšie dva pavlínske kláštory v Felsönyárade a Mártonyi v súčasnom Maďarsku.
Kláštor zanikol v búrlivom a neprajnom 16. storočí, keď sa Gemerom šírila reformácia a ohrozovali ho boje medzi dvoma korunovanými kráľmi Uhorska, turecké nájazdy i plienenie Bebekovcov. Juraj Bebek začal z hradu Szádvár napádať okolité dediny a nevyhol sa ani obciam patriacich gombaseckému kláštoru.
Osudným sa stal útok v roku 1566 (v staršej literatúre sa uvádza rok 1555), keď Juraj Bubek so svojimi vojakmi vtrhol priamo do kláštora, kde zajal a mučil niekoľkých rehoľníkov. Pri ich ponižovaní ich napríklad nechal vyzliecť z mníšskych habitov a obliecť do šiat pohanských Turkov.
Po smrti Juraja v roku 1567 majetky kláštora obsadila cisárska armáda. Hoci pavlíni dostali prísľub navrátenia gomaseckého kláštoru a jeho majetkov, nestalo sa tak. Na začiatku 17. storočia pripadli potom rodu Esterháziovcov a pavlíni sa sem už nikdy nevrátili. V staršej literatúre sa spomína prestavba objektu kláštora na pevnosť, pramene však takúto zmenu využitia neuvádzajú. Archeologický výskum v roku 2018 napokon priniesol odkrytie polygonálneho bastiónu v juhozápadnej časti areálu.
Na približne 8 metrov vysokom zvyšku múru Kostola Panny Márie sa z vonkajšej, južnej, strany zachoval oporný pilier a z vnútornej strany stopa po konzole klenby aj s nábehmi do lomených oblúkov. Kraje múru sú ukončené šikmými osteniami vysokých gotických okien. Pri výskume v roku 2018 bol odkrytý celý pôdorys kláštorného kostola vrátane nadzemného muriva so zvyškami omietok a fresiek. Jeho presbytérium sa nezachovalo ani v základovom murive z dôvodu neskorších úprav terénu, ktoré mohli súvisieť s opevnením kláštora v 16. storočí. Archeológom sa podarilo odkryť celú loď kostola a v hĺbke 1,4 až 2,0 metra dosiahli úroveň pôvodnej dlažby z pálených dlaždíc, pričom časť z nich bola aj zdobená.
Už počas jesene 2011 sa na lokalite uskutočnil menší archeologický výskum, ktorý zachytil pôdorys lode a priniesol viacero zaujímavých nálezov. Ide napríklad o zvyšky stredovekých dlaždíc a fragmentov omietky so stopami nástenných malieb. V oboch prípadoch sa jednalo o vysokokvalitné prevedenie, naznačujúce význam a bohatstvo tohto kláštora.
Po výskume v roku 2018 bol vnútorný priestor lode vysypaný štrkom a v blízkosti postavili aj zvonicu tak, aby sa v lokalite dali slúžiť bohoslužby. Výskummné práce na kláštore by mali pokračovať odkrytím zvyškov ďalších objektov, vrátane jeho opevnenia. Vlastník areálu plánuje prezentáciu celého areálu ako turistickej atrakcie.
GPS: 48.567957002, 20.466762185
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Skalská, M.: Pavlínsky kláštor v Gombaseku (1371 - 1566). In: Studia Historica Tyrnaviensia XIV-XV, 2012, s. 160 - 185.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava, Tatran 1989.
- Tajkov, P.: Archeologické výskumy kostolov v Brzotíne, Silici, Gombaseku, Štítniku a v Turni nad Bodvou realizované v rokoch 2004 - 2014. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
- http://sites.google.com/site/pavlini700rokov
- www.slavec.sk/pamiatky
- http://zlatyfond.sme.sk/Tomasik_Pamatnosti-Gemersko-Malohontske
- FB stránka lokality (v maďarčine)
esteban
