K archeologickému výskumu kláštora v Gombaseku

Na prelome apríla a mája sa na lokalite zaniknutého kláštora pavlínov v Gombaseku uskutočnil rozsiahly archeologický výskum. Realizoval ho archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš v spolupráci s kolegami z budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa na čele s Maximom Mordovinom. Výskum inicioval vlastník areálu – OZ Sine Metu, ktoré by chcelo pamiatku v budúcnosti prezentovať ako turistickú atrakciu.

Archeológom sa podarilo odkryť celú loď kostola a v hĺbke 1,4 až 2,0 metra dosiahli úroveň pôvodnej dlažby z pálených dlaždíc, pričom časť z nich bola aj zdobená. Loď kostola mala dĺžku 16,5 m a šírku 8,85 m so šírkou muriva až 1,40 m. Presbytérium, ktoré malo pravdepodobne polygonálny tvar, bolo zachované len v minimálnych zvyškoch po výraznom terénnom zásahu z obdobia novoveku (mohlo ísť o vykopanie priekopy po opevnení kláštora v 16. storočí).

Okrem kostola sa podarilo zachytiť aj nadväzujúce murivá krížových chodieb okolo rajského dvora, ktorý sa nachádzal na severnej strane kláštorného chrámu, ako aj polygonálny bastión na juhozápadnej strane areálu. Murivá ďalších kláštorných budov severne od kostola potvrdil aj geofyzikálny prieskum lokality.

Archeologický výskum priniesol viaceré zaujímavé objavy v podobe článkov rebier klenby lode, častí stredovekých kódexov s kovaním i vzácne zachovanými zvyškami drevených dosiek či mincí datovaných do 15. a 16. storočia. Významným bolo aj odkrytie objektu so zvyškami keramiky pochádzajúcej z 9. – 10. storočia, ktoré sú dôkazom osídlenia lokality zrejme už v časoch Veľkej Moravy.

Asi najväčší ohlas vyvolal nález kamenného svorníka klenby východnej časti lode kostola so zachovanou maľbou. Podľa historičky umenia z Ostrihomského múzea Évy Szakálos je svorník unikátny práve veľmi kvalitnou maľbou žehnajúcej ruky Pána. Ide o motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých chrámoch na území bývalého Uhorska, dominantne je však vytvorený ako kamenný reliéf a nie freska. V Gombaseku to mohlo byť podľa Évy Szakálos kvôli miestnemu kameňu, ktorý by nemal byť veľmi vhodný na kamenosochárske opracovanie.

Výskum tiež ukázal, že maliarsku výzdobu niesli aj ďalšie architektonické články zaniknutého kostola, a to bohatšiu a pestrejšiu, než bolo pri pavlínskych kláštoroch zvykom. Potvrdzuje to objav zvyškov technologicky veľmi kvalitných fresiek pri bočných oltároch, pričom na niektorých bolo dokonca použité aj zlátenie.

Nálezy získané pri výskume sa stali súčasťou zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, zatiaľ však podľa všetkého ešte nebudú vystavené pre verejnosť. V nasledujúcich rokoch by ich mohli doplniť ďalšie nálezy, ktoré zrejme prinesie pokračovanie výskumu. Alexander Botoš predpokladá, že výskum bude pokračovať aj v budúcich rokoch, pričom archeológovia by sa mali sústrediť na samotný areál kláštora a jeho opevnenie po premene na bebekovskú pevnosť.

esteban

Za informácie ďakujeme archeológovi A. Botošovi a historičke umenia É. Szakálos.