Bratislava - Kaplnka sv. Jána evanjelistu
Patrocínium: sv. Jána evanjelistu
Vznik: cca 50. - 60. roky 14. storočia
Poloha: severná prístavba františkánskeho kostola v historickom centre mesta
Stručný popis: dvojpodlažná gotická kaplnka s polygonálnym východným záverom a sústavou vonkajších oporných pilierov
História
Reprezentatívnu kaplnku postavili ako bočnú prístavbu františkánskeho Kostola Zvestovania Panne Márii z konca 13. storočia zrejme už niekedy v 50. - 60. rokoch 14. storočia. Na jej mieste stála staršia kaplnka, spomínaná v písomných prameňoch už v roku 1296 a zrejme rovnakého zasvätenia.
Novopostavená kaplnka mala slúžiť podľa všetkého ako pohrebná kaplnka rodine bratislavského richtára, pričom v tejto súvislosti sa spomína v listine z roku 1361 richtár Jakub. Postavená bola v štýle klasickej fázy francúzskej katedrálnej architektúry a patrí do skupiny tzv. krásnych kaplniek 14. storočia a nadväzuje na dobové stavebné umenie Dolného Rakúska.
V roku 1439 bol kláštor ťažko poškodený požiarom a v roku 1590 utrpel škody pri zemetrasení. Je pravdepodobné, že v oboch prípadoch bola zasiahnutá aj kaplnka. Tá od roku 1591 slúžila ako kaplnka zosnulých - capella mortuorum.
Do stredovekej podoby stavby výrazne zasiahla baroková prestavba celého kláštorného komplexu v 17. a 18. storočí. K západnému priečeliu pribudli prístavby, pričom bol zamurovaný západný bohato zdobený portál. Približne od polovice 18. storočia už priestor nemal slúžiť na liturgické účely.
Obnovy sa kaplnka dočkala v roku 1831 a inicioval ju minister františkánskej provincie Panteleon Golesényi pri príležitosti korunovácie Ferdinanda V. Na jej realizáciu sa mu podarilo získať finančnú podporu aj od viacerých šľachticov. Ukončená bola slávnostným posvätením 27. decembra 1831. V hornom podlaží vymaľovali steny, vymenili okenné tabule a reštaurovali obrazy. V dolnom podlaží zrejme v tomto období rozdelili priestor a vytvorili tam kostnicu a ďalšie hrobové niky. V časti tohto podlažia, kde už boli krypty, vymurovali 22 hrobových výklenkov.
Oprava kaplnky sa stala aktuálnou opäť koncom 19. storočia v súvislosti s prácami na novej veži františkánskeho kostola. Návrh na obnovu predložil architekt Fridrich Schulek, napokon sa však pre nedostatočné financovanie neuskutočnila. Ďalšia požiadavka na obnovu vzišla aj v roku 1904 zo strany provinciála Ozoraya, konečné rozhodnutie o začatí prác prijala Krajinská komisia pre pamiatky až v roku 1910.
Výskum kaplnky pred obnovou priniesol významné objavy na západnom priečelí - odkrytý bol západný portál s poškodenou sochárskou výzdobou i plastické členenie fasády prekryté barokovou prístavbou. Taktiež sa ukázalo, že exteriér objektu je v horšom stave, než sa myslelo. Na oporných pilieroch musela byť vymenená tretina až polovica hmoty ich soklov a armovania. Práce na severnej fasáde kaplnky boli ukončené 3. decembra 1910. Oprava pokračovala až do roku 1914 a počas nej bol vymenený krov strechy, zreštaurovaný západný portál a obnovený vnútorný priestor, aby mohol opäť slúžiť na liturgické účely.
V roku 1963 bol celý komplex františkánskeho kláštora vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zaujímavosti
- Kaplnka predstavuje jednu z najkrajších ukážok gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska, pri ktorej sa najvýraznejšie uplatnili základné prvky gotiky – maximálne odľahčenie hmoty stavby, hra so svetlom a vertikalizmus.
- Kaplnka vychádza z typu Sainte Chapelle a je štýlovo blízka Kaplnke sv. Kataríny kláštora dominikánoch v rakúskom Imbachu, ako aj Kaplnke sv. Elígia Dómu sv. Štefana vo Viedni. Spolu s kaplnkou pri Kostole Sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku a južnou kaplnkou pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule predstavujú najhodnotnejšie ukážky tohto typu na našom území.
- Dlhé roky odborníci opisovali kaplnku ako stavbu, ktorá vznikla až po roku 1361 a jej stavba sa mohla pretiahnuť aj na začiatok 15. storočia. Dôvodom bolo využitie viacerých na svoju dobu moderných prvkov, ktoré sa aj vo viedenskom prostredí rozšírili až na prelome 14. a 15. storočia a jej pripisovaná práci Majstra Michala. Najnovšie závery odborníkov ale naznačujú výstavbu už v 50. a 60. rokoch 14. storočia, čo znamená, že staviteľ kaplnky mal prehľad o najnovších prúdoch v gotickej architektúre vtedajšieho Rakúska a samotná kaplnka mohla slúžiť ako inšpirácia mladších stavieb. To ešte zvyšuje jej umelecko-historický význam aj na stredoeurópskej úrovni.
- Pri mapovaní pamiatok v rámci Uhorska zameral významný rakúsky znalec pamiatok Fridrich Schmidt v 60. rokoch 19. storočia z Bratislavy iba túto kaplnku.
- Kaplnka je dvojpodlažná, pričom dolné podlažie, ktoré malo slúžiť ako miesto posledného odpočinku, je z veľkej časti zapustené pod úroveň terénu. Toto riešenie je príčinou veľkého výškového rozdielu medzi úrovňou dlažby v lodi kostola a v hornej časti kaplnky - oratóriu.
- V architektúre kaplnky je výrazné vertikálne členenie (v interiéri i exteriéri) na dolný sokel a okná.
- V exteriéri je stavba vertikálne členená opornými piliermi a v interiéri zväzkami klenbových prípor, ktoré vypĺňajú priestor medzi rozmernými oknami na severnej a východnej strane objektu.
- Horné podlažie je zaklenuté troma poliami krížovej rebrovej klenby, ktorú dopĺňa rebrová klenba polygonálneho záveru. Nájdeme tu aj štyri visuté svorníky, ktoré majú podobu trojlistov s erbovými štítmi uprostred. Tie mali ešte v 19. storočí niesť heraldické motívy (orla, mestské opevnenie s bránou a zrejme erb richtára Jakuba).
- Dolné, kratšie podlažie je zaklenuté jedným poľom krížovej rebrovej klenby a rebrovou klenbou polygonálneho záveru s svorníkom zdobeným reliéfom erbu rodiny richtára Jakuba s prilbou, prikrývadlami a klenotom.
- Okná boli zrejme pôvodne vyplnené vitrážami, ktoré sa už ale nezachovali.
- Príporové zväzky bočných stien sú doplnené baldachýnovými sochami (originálne sa nezachovali)
- Západný portál mal bohato členené ostenia a sochársku výzdobu v tympanóne členenom dvoma lomenými oblúkmi po stranách. Kľačiace postavy sú dnes už neidentifikovateľné, keďže boli podobne ako veľká časť ostatných ozdobných prvkov zosekaná. Zachovali sa len maskovité konzoly (tváre muža a ženy) pod prekladom tympanónu.
- Niekoľko rokov po objavení portálu boli zo strany mesta silné snahy zbúrať barokovú prístavbu a odkryť tak opätovne západné priečelie kaplnky s vysokým štvordielnym oknom a portálom. Neboli však realizované.
- Kaplnka bola prístupná okrem západného portálu aj dvoma rozdielne veľkými arkádovými oblúkmi z južnej strany, z priestoru kláštorného kostola. Menšia z arkád zrejme súvisela s už zaniknutým letnerom v kostole (murovanou priečkou oddeľujúcou priestor pre mníchov a laických veriacich).
- Stredoveké sakrálne stavby okrem samotného františkánskeho kostola nájdeme aj v blízkom okolí historického centra Bratislavy - Dóm sv. Martina, kostol klarisiek, Kaplnku sv. Kataríny či Kaplnku sv. Ladislava na radnici. Zo zaniknutých ide o Kostol sv. Vavrinca a v jeho blízkosti lokalitu románskej rotundy, románskeho a gotického karnera či románsky karner pri dóme.
Súčasný stav
Kaplnka je súčasťou františkánskeho kostola a využíva sa aj ako výstavný priestor. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ju v mnohokrát :).
Bohoslužby: -
Praktické informácie
Kostol s kaplnkou stojí v historickom centre mesta a je prístupný primárne z Františkánskeho námestia. Kaplnka je voľne prístupná mimo časy sv. omší a počas turistickej sezóny býva otvorené aj spodné podlažie.
GPS: 48.144998161, 17.10834682
Literatúra:
- Buday, P.: Neznáme renovácie Kaplnky sv. Ján Evanjelistu v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2011, č. 1, str. 51 - 55.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2741).
Web
- http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-jana-1
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=27
- http://www.frantiskani.sk/bratislava/
esteban
