Bratislava - gotický karner sv. Jakuba

Až do obdobia okolo roku 1400 stál pri Kostole sv. Vavrinca v Bratislave románsky Karner sv. Jakuba. V uvedenom období bola nadzemná časť karnera zbúraná a nahradená gotickou stavbou. Tá už mala podobu neveľkého pozdĺžneho jednolodia s východnou polygonálnou svätyňou.

Z roku 1422 sa zachovala prvá písomná zmienka o správcovi Kaplnky sv. Jakuba na Cintoríne sv. Vavrinca, mučeníka, ktorým v tom čase bol istý Kristián Mikuláš z Rožňavy.

Nový karner postavili z kameňa sčasti na murivách románskeho predchodcu, pričom jeho spodné podlažie kostnice aj naďalej slúžilo svojmu účelu. Toto založenie stavby však viedlo k vzniku statických porúch, ktorých rozsah si vynútil zbúranie celej stavby už po relatívne krátkom čase.

Pred stavbou nového objektu zvýšili úroveň terénu a rovnako tak bol podzemný priestor novo zaklenutý valenou klenbou pod celou loďou. Druhý gotický karner bol postavený v rovnakej podobe ako prvý, ale už bez nárožných oporných pilierov. Zrejme prvá písomná zmienka k tejto stavbe sa viaže k roku 1436.

Archeologický výskum potvrdil honosnosť výzdoby tohto objektu v podobe opracovaných kamenných článkov z bieleho vápenca či zvyškov freskovej výzdoby. Loď mala vnútorné rozmery 6,6 m x 5,58 m a svätyňa 3,65 m x 3,25 m. Stavba mala v exteriéri sokel vysoký 50 - 80 cm a lemovaný profilovanou rímsou.

Karner existoval len približne 100 rokov, keďže v dôsledku tureckej hrozby bol na jar 1529 spolu s vedľa stojacim Kostolom sv. Vavrinca zbúraný, aby ich osmanské vojská nemohli využiť ako oporný bod pri útoku či obliehaní Bratislavy. Obe stavby totiž stáli mimo mestských hradieb. Podzemná časť karnera slúžila svojmu účelu aj naďalej.

Pri výskume v 90. rokoch minulého storočia bola zo zaniknutého karnera odkrytá severná a západná stena, z presbytéria jeho cca polovica zo severnej strany. V súčasnosti je pod provizórnym prístreškom viditeľný prakticky celý pôdorys lode, zo severnej a západnej časti aj z vonkajšej strany s viditeľnou zdobenou rímsou sokla a opornými piliermi z prvej gotickej fázy.

GPS: 48.144684963, 17.11212337

Zdroje:
- Špiesz, A.: Bratislava v stredoveku. Ilustrované dejiny. Perfekt, Bratislava 2008.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Šimončičová Koóšová, P. - Lesák, B. - Pivko, D.: Kamenárske značky z Kaplnky sv. Jakuba v Bratislave. In: Archaeologia historica roč. 40, č. 2, 2015, str. 711–731 (dostupné v elektronickej forme).
- http://www.muop.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600176&id=1004

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu