Štvrtok na Ostrove

Patrocínium: sv. Jakuba staršieho

Vznik: cca 30. - 40. roky 13. storočia

Poloha: uprostred obce pod úrovňou okolitého terénu

Stručný popis: dvojloďový neskororománsky kostol s dvoma západnými vežami a polygonálnym presbytériom, severnou bočnou loďou a sakristiou, južnou murovanou predsieňou a južnou prístavbou južnej veže

História
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily). Zaklenuté podvežie sa do priestoru lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere.
Zrejme krátko po postavení chrámu bola k južnej stene presbytéria pripojená prístavba obdĺžnikového pôdorysu. Do priestoru svätyne sa otvárala širokým oblúkom a slúžila zrejme ako kaplnka.
Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora. Osvetlenie interiéru bolo po novom riešené väčšími gotickými oknami, ako aj kruhovým oknom na južnej fasáde lode.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Táto prístavba bola zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby.
Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď. Zachovaný zostal len samostatný priestor na západnej strane. Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode. Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi. Gotickú klenbu nahradila nová, realizovaná už aj pod vplyvom renesancie.
V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou. Keď napríklad bola k východnému pilieru klenby lode pripojená murovaná kazateľnica.
Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží. Podobne podopreli aj južnú románsku vežu.
V rukách kalvínov zostal chrám až do 50. rokov 17. storočia. V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. To bolo prepojené so svätyňou novo vytvoreným vstupom, ktorému padlo za obeť stredoveké pastofórium.
K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien. V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola. Výskum realizovaný v rámci obnovy priniesol významné zistenia ohľadom stavebného vývoja a odkrytie viacerých stredovekých architektonických prvkov.

Zaujímavosti
- Kostol patrí k u nás menej početnej skupine dvojvežových stredovekých jednolodí reprezentatívneho charakteru. Ďalšie sú napríklad i v neďalekých Holiciach, Bíni, Krušovciach či Diviakoch nad Nitricou.
- Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Donedávna bola pritom súčasná svätyňa kostola datovaná až do 14. storočia. Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove. Nájdeme ich aj v Banskej Štiavnici, Zolnej či Turčianskom Jasene.
- Zasvätenie tohto kostola sv. Jakubovi staršiemu je u tohto apoštola najstaršie doložené na Slovensku (prvá písomná zmienka z roku 1333).
- Poloha kostolíka dokumentuje stav úrovne terénu v dobe jeho postavenie. Okolitý terén sa pribúdaním kultúrnych vrstiev postupom stáročí zvyšoval.
- Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom – diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv. magickými jamkami - stopami po získavaní "prachu z kostola" pre bielu mágiu.
- Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície. Tento priestor bol dlhé obdobie nevyužívaný a zanedbaný, v súčasnosti je veľmi pekne upravený.
- Už v románskom období mal kostol západnú emporu, o čom svedčí zamurovaný portál v západnej stene lode na prvom podlaží.
- Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky. Jej základy odkryl archeologický výskum.
- Z románskych prvkov sa zachovali združené okná v dvoch úrovniach na juhozápadnej veži i štrbinové okná (dnes zamurované) v južnej a severnej stene lode.
- Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode. K objavu vlysu došlo len na jeseň 2014 po odstránení vrstiev špiny a odpadu.
- Vo výške korunnej rímse v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare zvieracej hlavy, ktorá plnila ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu. Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala. Podobné plastiky nájdeme aj na románskych kostoloch v Bernolákove a Boldogu.
- Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv. škárovaním, ako aj nezvyčajnou metódou, keď tehlové murivo bolo prekryté tenkou vrstvou omietky, do ktorej boli vyryté vodorovné línie.
- Pri južnom vstupe je v interiéri zamurovaná do steny stredoveká, možno ešte románska svätenička.
- Gotický sloh zastupujú predovšetkým zaklenutie lode na dva stĺpy, z ktorých ten západný nesie tiež gotický emporu a okná presbytéria zdobené prepracovanými kamennými kružbami.
- Z ďalších architektonických detailov nájdeme južný portál do lode s vyrytým letopočtom 1485 (otočený o 180 stupňov) a sedlový portál na severnej strane lode, ktorého prah je dnes vo výške cca meter nad úrovňou terénu.
- V interiéri ide predovšetkým o gotickú krstiteľnicú a sväteničku z červeného mramoru.
- Pri obnove podvežia boli objavené zamurované stupne točitého schodiska z gotického obdobia, ktoré sú dnes prezentované pod emporou.
- Na klenbe presbytéria je odkrytá časť nástennej maľby, ktorá naznačuje, že pod novšou výmaľbou sa môžu stále nachádzať aj stredoveké fresky.
- Južná prístavba južnej veže je zaklenutá peknými renesančnými klenbami s farebnou výzdobou.
- Na severnej stene presbytéria je osadený epitaf Michala Méreiho a jeho manželky z roku 1572 zhotovený z červeného mramoru.
- V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža. Existencia karnera by bola len potvrdením vplyvov z Rakúska, odkiaľ sem prišla aj časť obyvateľov obce.
- Virtuálna prehliadka na virtualtravel.sk.
- Románske kostolíky stoja aj v susedných Hubiciach, Mierove a Alžbetinom Dvore.

Súčasný stav
Kostol v Štvrtku na Ostrove (maď. Csötörtök) patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po nedávnej obnove v dobrom stave. V roku 2017 získal farský úrad ocenenie mimovládnej organizácie Academia Istropolitana Nova za príkladnú obnovu chrámu. Navštívili sme ho v lete 2005 a 2007, v máji 2008, marci 2009, septembri 2012, na jeseň 2014, v decembri 2016, júni 2017 a februári 2020.

Bohoslužby: v maďarskom jazyku; každý deň v týždni, v nedeľu o 9.30 hod. (aktuálne informácie)

Praktické informácie
Obec leží 16 km východne od Bratislavy. Kostol sa nachádza hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli. Kontakt na faru 031/ 569 35 80.
GPS: 48.097690767, 17.355890572

Literatúra
- Pohaničová, J., Dulla, M.: Kostol sv. Jakuba st. In: Kol.: Štvrtok na Ostrove. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 219. Vydavateľstvo KT, Komárno, 2003.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - maliarstvo a sochárstvo. In: Kol: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Filozofická fakulta Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2009.
- Štefanovičová, T.: Výskum vo Štvrtoku na Ostrove. In: AVANS 1984, str. 229 – 231. Dostupné v elektronickej forme - http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1984.pdf.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4092).

Web:
- www.stvrtoknaostrove.sk
- http://stvrtok.fara.sk
- Prednáška o historicko-architektonickom výskume v roku 2017
- Video z osadenia nového krvu na presbytériu
- http://www.prikladnaobnova.sk/sk/galeria-objektov/2017/?voting_action_ty...
- www.slovakiana.sk

esteban

Za pomoc a ústretovosť ďakujeme pánovi farárovi R. Masiczovi.

Ďalšie články o Štvrtku na Ostrove: Genius loci

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu