Nitra-Párovce

Patrocínium: sv. Štefana kráľa

Vznik: cca prelom 11. a 12. storočia

Poloha: v meste uprostred bytovej zástavby

Historický región: Nitra

Stručný popis: jednoloďový románsky kostolík s polkruhovo zakončenou apsidou a mladšou predstavanou vežou

História
Kostolík v podhradskej osade postavili zrejme niekedy koncom 11. alebo na začiatku 12. storočia. Išlo o kamennú stavbu v podobe súčasného jednolodia a polvalcovej apsidy. V západnej časti lode sa nachádzala murovaná empora (nie je jasné, či nešlo o dodatočnú dostavbu), na ktorú mohla nadväzovať vstavaná vežička, podobne ako v neďalekých Dražovciach. Samotná osada sa nepriamo uvádza už v listine z roku 1113.
V roku 1271 pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. bol kostolík vypálený. Poškodený bol zrejme aj počas útokov Matúša Čáka Trenčianskeho v druhom desaťročí 14. storočia. Tieto škody si podľa všetkého vyžiadali gotickú prestavbu objektu datovanú len približne do 14. a lebo 15. storočia. Úpravy sa dotkli západnej empory a kostolík dostal aj severnú sakristiu, pripájajúcu sa k severnému múru apsidy a lode. Jej severovýchodné a severozápadné nárožie boli spevnené opornými piliermi.
Kostolík poškodili aj v 15. storočí husitské oddiely a neskôr aj turecké vojská. Tie ho v roku 1703 takmer úplne zničili.
Obnovy sa dočkal o pár rokov neskôr, kedy boli dostavané obvodové múry lode i apsidy, zaklenutá loď i apsida a pred západný vstup pribudla prístavba neprevyšujúca západný štít lode, ktorý bol upravený v barokovom štýle. V interiéri nahradila kamennú emporu drevená tribúna. Pravdepodobne koncom 18. storočí postavili miesto stredovekej sakristie novú, už obdĺžnikového pôdorysu.
Posledné výraznejšie stavebné úpravy sa uskutočnili v roku 1907, kedy bola západná prístavba nadstavaná do dnešnej podoby veže. Súčasne bola aj zbúraná sakristia a postavená nová tribúna.
Po 2. svetovej vojne kostolík chátral, dočkal sa len opravy strechy v roku 1950. Narušenie statiky veže a časti muriva si vyžiadalo začiatkom 60. rokoch minulého storočia celkovú obnovu. Tej predchádzal archeologický a reštaurátorský výskum, ktorý odhalil viacero stavebných fáz kostola a odkryl aj priľahlý cintorín. V roku 1964 bola stavba omietnutá a po skončení výskumov o tri roky neskôr 1967 pamiatkovo upravená. V posledných rokoch sa začala postupná obnova stavby.

Zaujímavosti
- Vedúci výskumu v 60. rokoch minulého storočia Ivan Chalupecký identifikoval na mieste kostolíka staršiu stavbu, ktorú na základe použitej stavebnej technológie blízkej veľkomoravskému staviteľstvu už do 10. storočia. Túto hypotézu dnes odborníci odmietajú. Najstaršie hroby na priľahlom cintoríne však datujú odborníci až na začiatok 12. storočia (podľa nálezu mince českého kniežaťa Vladislava I. (1109 - 1125)).
- V základovom murive bola okrem iných použitá aj technika uloženie kameňov na spôsob klasovitému muriva - opus spicatum.
- Z románskeho kostolíka sa zachovali obvodové múry lode a apsidy, víťazný oblúk i štrbinové okno na východnej strane apsidy, do ktorého bol sekundárne vložené menšie okno, zhotovené z jedného kusa kameňa.
- Na víťaznom oblúku sa zachovali zvyšky románskych fresiek, dnes už ťažko identifikovateľné. Okrem nejasných figurálnych výjavov je to aj iluzívna maľba tehlového muriva.
- Archeologický výskum identifikoval zvyšky pôvodného vstupu na južnej strane lode.
- Odborníci nie sú jednotní pri výklade troch základových pilierov zaniknutej západnej empory/empor. Časť uvádza, že románska empora bola podopieraná dvoma piliermi (tak je tomu aj v spomínaných Dražovciach) a mladšia gotická empora mala len jeden stredový pilier. Iní výskumníci zastávajú opačný názor. 
- Ak je patrocínium sv. Štefana pôvodné, kostolík mohli postaviť až po kanonizácii prvého uhorského kráľa v roku 1083. Niekedy sa udáva ako pôvodné zasvätenie sv. Ondreja.
- Prvá písomná zmienka o kostolíku je v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.
- Pri výstavbe sídliska v tesnej blízkosti kostolíka naviezli k jeho severnej strane zeminu, ktorá v prípade apsidy siaha až do výšky 1,5 metra od pôvodnej úrovne terénu. Okrem skreslenia celkových proporcií stavby to spôsobuje stále problémy s vlhnutím stien.
- Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Dražovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne.
- Virtuálna prehliadka kostolíka na www.virtualtravel.sk.
- Stredoveké kostolíky nájdeme aj na hradnom vrchu, na Martinskom vrchu, v Kyneku, Horných Krškanoch, Zobore a v Dražovciach.

Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, v roku 1992 ho na 99 rokov získala do prenájmu Gréckokatolícka cirkev. V posledných rokoch bol vymaľovaný, dostal nové okná a uskutočnila sa oprava strechy. V roku 2007 bol vypracovaný projekt celkovej obnovy kostolíka a jeho okolia, ktorý ráta s odstránením navezenej zeminy pri kostolíku a vybudovaním fontány. Navštívili sme ho v októbri 2007, septembri 2008, auguste 2009, v máji a júni 2012 a v auguste 2014.

Bohoslužby: v nedeľu o 10.00 hod. (podrobnejšie na stránke farnosti)

Praktické informácie
Kostolík stojí neďaleko centra Nitry na Párovskej ulici hneď na kraji ulice. Jeho areál nie je ohradený. Kontakt na farský úrad - https://grkatnr.sk/kontakt/.
GPS: 48.312058645, 18.081932366

Literatúra:
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok. FO ART & Ústav dejín umenia SAV, Bratislava 2015.
- Dvořáková, V. – Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava, 1978.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Československá grafická únie, Praha – Prešov 1937.
- Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 4. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2005.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5U24).

Web:
- https://grkatnr.sk/historia-chramu/
- www.arslexicon.sk/greckokatolicky-farsky-chram-sv-stefana
- http://nitra.sme.sk

esteban