Nitra-Zobor

Zatiaľ len niekoľko základových múrov a sekundárne použitých stavebných prvkov poznáme zo stredovekého Kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Jeho história pritom siaha minimálne do 11. storočia a viacerí odborníci sa zhodujú, že mohol vzniknúť už v 9. storočí.

Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních. Podľa zhody patrocínia mohli pri založení kláštora stáť benediktíni zo Sankt Pöltenu v dnešnom Rakúsku, kde sídlili už od roku 771.

Maurova legenda dokladá, že zoborský kláštor fungoval už v prvej tretine 11. storočia, keďže sem prišiel sv. Svorad (cca 980 - 1030), bol prijatý opátom Filipom a dostal tu rehoľné meno Andrej. Kláštor patril medzi najvýznamnejšie cirkevné inštitúcie vo vtedajšom Uhorsku, čo dokladá aj texty viažuci sa k jeho majetkovému vlastníctvu, ktoré nájdeme v najstarších dochovaných listinách z nášho územia - Zoborských listinách v rokov 1111 a 1113.

Postupný úpadok rehoľného života a benediktínskeho rádu zvlášť v neskorom stredoveku viedol k rozhodnutiu Mateja Korvína odovzdať zoborský kláštor ostrihomskému arcibiskupov. Len o niečo neskôr, v roku 1468, na žiadosť kráľa pápež previedol celé opátstvo pod nitrianskeho biskupa. Na konci 15. storočia sa zmienky o zoborskom kláštore strácajú na 150 rokov.

V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami. Pritom prakticky úplne zrušili zvyšky stredovekých stavieb.

V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie. Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n. o.).

V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov. Vedie k nim značený chodník s informačnými tabuľami a areál je voľne prístupný (treba rešpektovať prebiehajúci archeologický výskum).

Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia. V roku 1942 Ľudmila Kraskovská odkryla niekoľko úsekov základových murív spolu s keramikou datovateľnou do 14. - 15. storočia. V rokoch 1961 - 62 A. Habovštiak objavil zvyšky muriva, ktoré mali patriť mladšej stredovekej fázy kláštora. V roku 1997 bolo zdokumentovaná kultúrna vrstva z 9. - 11. storočia, potvrdzujúca odídlenie lokality už v tomto období.

Až po roku 2000 sa tu naskytla možnosť systematických výskumov, ktoré vedie M. Samuel. Podarilo sa odkryž ďalšie úseku stredovekých murív spolu so časťami tehlovej dlažby. Datované boli do prvej polovice 13. storočia strieborných fenigom salcburského arcibiskupstva. Výskum súčasne preukázal, že tieto časti kláštora boli v 13. či začiatkom 14. storočia poškodené až zničené. V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia. Zaujímavým objavom bol aj žľab identifikovaný ako základ drevenej stavby, ktorá mohla patriť k najstaršej etape kláštora.

GPS: 48.34492291, 18.091703653

Zdroje:
- Samuel, M.: Najnovšie výsledky archeologických výskumov Zoborského kláštora. In: Monumentorum tutela, roč. 2009, č. 22, str. 276 - 287.
- www.viabenedictina.eu
- www.zobor.fara.sk
- Informačné tabule v areáli

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu