Farský kostol v Senici má románsky pôvod
Z gotického na románske obdobie sa zmenil čas vzniku farského Kostola Navštívenia Panny Márie v Senici. Datovanie posunula hlbšie do minulosti výskumníčka Jaroslava Žuffová v rámci dosiaľ nepublikovaného čiastkového architektonicko-historického výskumu ešte v roku 2010.
Farský chrám sa dovtedy datoval do roku 1631, pričom mal byť postavený na mieste staršieho gotického kostola. Staviteľmi renesančného kostola boli protestanti, ktorí starší objekt prevzali po roku 1560 a neskôr prestavali.
Prvá písomná zmienka o Senici pochádza z roku 1256 v listine kráľa Bela IV. a do 13. storočia je po novom datovaný aj prvý kostol tunajšieho osídlenia. Nedostatok datovateľných prvkov neumožnil bližšie zaradenie stavby než len všeobecne do 1. polovice 13. storočia.
Výskum bol obmedzený na základové konštrukcie veže skúmateľné len z jej interiéru a na časť západnej fasády lode dnešného kostola. Z románskeho obdobia bola doložená južná polovica západnej steny lode v dĺžke približne 3,7 m, pričom bolo zachytené aj juhozápadné nárožie. Stavebným materiálom v nadzemí boli tehly – plevovky, základ bol vybudovaný z lomového kamenného muriva. Kostol bol v primárnom stave omietnutý.
Nie je jasné, vzhľadom na obmedzený rozsah výskumu, akú podobu mal románsky chrám. Jednou z možných analógií je Kostol sv. Alžbety v Šaštíne-Strážach postavený ako tehlové bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom. Rovnakú dispozíciu mal aj zaniknutý kostolík zaniknutej obce Ropov (k. ú. Osuské).
Senický kostol je tak ďalším dôkazom podstatne bohatšieho a rozvinutejšieho osídlenia Záhoria v románskom období, než sa dlhé roky odborníci domnievali. Za posledných cca 15 rokov tu boli identifikované hneď tri sakrálne stavby z tohto obdobia - okrem Senice a Šaštína-Strážov aj ďalší tehlový chrám v obci Láb.
Zdroj:
- Žuffová, J.: Senica, Kostol Navštívenia Panny Márie. Analýza odkrytých častí ako 1. etapa čiastkového architektonicko-historického výskumu. Marec 2011, nepublikovaný materiál.
esteban
1. 2. 2023
Za ústretovosť a podklady ďakujeme Ing. arch. Jaroslave Žuffovej, CSc.