Marianka

Patrocínium: Narodenia Panny Márie

Vznik: 1377 - 1380

Poloha: na okraji obce v údolí

Stručný popis: gotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom a západnou vežou ako súčasť kláštora 

História
Prvý kostol v Marianke postavili zrejme niekedy v období rokov 1250 - 1350. Túto dosiaľ neznámu stavbu získali v roku 1377 donačnou listinou uhorského kráľa Ľudovíta I. pavlíni. V dokumente sa spomína už stojaci "kostol blahoslavenej Panny Márie v zemi zvanej Tál". Na tomto mieste už existovala staršia tradícia pútnického miesta viažuca sa na prameň liečivej vody a sochu Panny Márie.
Staršiu, tiež zrejme gotickú stavbu, podľa všetkého pavlíni nahradili súčasným chrámom, ktorého výstavba sa datuje do rokov 1377 - 1380. Chrám bol vysvätený v roku 1380 za účasti panovníka Ľudovíta I., ktorý mal podľa legiend osobne preniesť sošku Panny Márie na hlavný oltár nového chrámu.
Nový kostol už postavili s prihliadnutím na potreby rehoľnej komunity a pútnikov. Mal podobu jednoloďovej stavby s dlhším, polygonálne ukončeným presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou so svorníkmi, ktoré sa otváralo do lode pomerne úzkym víťazným oblúkom. Kláštorné budovy sa ku kostolu pripájali zo severnej strany.
Ladislav Rozgony podporil v roku 1471 práce na lodi chrámu, ktorú zaklenuli neskorogotickou klenbou. Jej zdrojom inšpirácie bola parlerovská klenba uplatnená v Staromestskej mostovej veži v Prahe. Klenba lode mala byť dokončená okolo roku 1480 a v jej stredových poliach už boli použité aj krúžené rebrá. Klenbu realizovala stavebná huta, ktorá stavala aj presbytérium Dómu sv. Martina v Bratislave.
V 16. a 17. storočí prežíval kláštor ťažké časy kvôli nástupu reformácie, tureckým vojnách a protihabsburským povstaniam. V druhej polovici 16. storočia sa realizovala oprava objektov vynútená podľa všetkého poškodením pri vojenskom útoku, spolu s rozšírením.
Koncom 16 storočia sa kláštor v Marianke stal sídlom generálneho predstaveného pavlínov a strediskom rádu, keď v tejto funkcii nahradil Turkami obsadený Budín. V roku 1618 ho vyplienili vojská Gabriela Betlena, opätovne takto utrpel kláštor a kostol aj v roku 1683 pred bitkou pri Viedni.
V priebehu poslednej tretiny 17. storočia sa uskutočnila prestavba kláštora a rozšírenie lode kostola o bočné kaplnky. V roku 1694 dostal kostol nový barokový oltár a v rokoch 1703 - 1736 sa uskutočnila rozsiahla barokizácia celého interiéru. Tá zahrňovala nástenné maľby, rozsiahlu štukovú výzdobu i bočné oltáre.
V roku 1721 sa "Mariatál" po schválení pápežom stáva trvalým úradným sídlom generálneho predstaveného pavlínov. Cisár Jozef II. v roku 1786 rozpustil okrem iných rádov aj pavlínov, čo malo negatívne dôsledky na údržbu kláštora i pútnických objektov v areáli, na ktorú už nebolo dosť financií.
V roku 1839 získal kláštor nový majiteľ Friedrich Schwarzenberg, ktorý sa však o kostol nestaral a kláštorné budovy využíval ako kaštieľ. Situácia dospela až do takého stavu, že v roku 1862 musel farár zatvoriť kostol z dôvodu zlého stavu hlavného oltára a celej svätyne.
K obnove sa pristúpilo v roku 1877, keď bolo v duchu panujúceho purizmu regotizované presbytérium, pričom z tejto doby pochádza aj neogotický hlavný oltár, bočný oltár Božského Srdca a farebné vitráže v oknách.
V roku 1927 sa uskutočnili oslavy 550. výročia tunajšieho kostola, čo sa stalo impulzom na oživenie pútnickej tradície. V tomto roku prevzala správu kláštora Kongregácia bratov tešiteľov z Getseman, ktorá ho s prestávkou počas obdobia socializmus spravuje dodnes.
Štatút národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. V roku 1990 sa do Marianky vrátili bratia tešitelia. V rokoch 2005 - 2009 sa realizovala obnova kostola, pričom sa uskutočnil aj archeologický výskum, ktorý zachytil murivá starších zaniknutých objektov.
Významná udalosť sa stala 31. júla 2011, kedy pápež Benedikt XVI. povýšil pútnický kostol na baziliku minor.

Zaujímavosti
- V Marianke sa nachádza najstaršie mariánske pútnické miesto v rámci bývalého Uhorska.
- Kostol aj napriek barokovej prestavbe stále predstavuje peknú ukážku gotickej architektúry v regióne Bratislavy s viacerými hodnotnými stredovekými detailmi. Ide predovšetkým o klenby a kamenné kružby okien lode a presbytéria.
- Presbytérium je zaklenuté dvoma poliami krížovej rebrovej klenby a 5-osminovým záverom. 
- Klenbu presbytéria podopierajú valcové prípory siahajúce až po podlahu, ktoré zdobia hlavice s rastlinnými motívmi.
- Centrálne polia hviezdicovej klenby lode členia esovito prehnuté rebrá, ktoré boli v menšom rozsahu použité v klenbe presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave. Odkazujú na vplyv pražskej dielne Petra Parlera.
- Na západnej strane lode bolo zachytené a prezentované ľavé ostenie pôvodného gotického portálu.
- Na juhovýchodnej strane presbytéria sa nachádza nika obdĺžnikového tvaru, možno pastofórium.
- V kostole je súčasťou novogotického oltára 42 cm vysoká drevená soška Madony s malým Ježišom, ktorej sa pripisujú viaceré zázraky. Jej pôvod sa kladie do čias okolo roku 1260 v Sasku. 
- V západnej časti lode sú osadené tri náhrobné kamene z červeného mramoru - dva gotické a jeden renesančný. Najstarší patrí Jánovi zo Scharfenecku (†1387), druhý gotický patrí Kunigunde/Kunhute Tovačovskej z Cimburku, manželke Žigmunda zo Sv. Jura a Pezinka (†1461). Posledným je epitaf Andreja Báthoryho (†1566).
- Cisár Ferdinand III. (†1657) zaviedol tradíciu, že novozvolení panovníci z rodu Habsburgovcov vykonajú púť do Marianke k soške patrónky krajiny. Tradícia však nebola úplne dodržiavaná.
- V roku 1659 navštívil kláštor cisár Leopold I., pre ktorého zriadili tzv. cisársku izbu. 
- Časť dnešnej budovy kláštora (severozápadné krídlo) má ešte stredoveký pôvod z čias prestavby chrámu v 70. rokoch 15. storočia.
- Kostol je jubilejným 600. objektom zo Slovenska na Apside.sk :). 

Súčasný stav
Kostol, už s titulom bazilika minor, slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a súčasne ako duchovné centrum pútnického areálu. Súčasne je aj hlavným sídlom Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman. Je v dobrom stave.

Bohoslužby: každý deň v týždni. Podrobné informácie

Praktické informácie
Kostol stojí na začiatku pútnického areálu, ktorý je voľne prístupný. Otvorený pre návštevníkov i pútnikov býva aj samotný kostol. Kontakt na farský úrad: 02/ 659 35 226.
GPS: 48.248056278, 17.06479311

Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Vadrna, M.: V zemi zvanej Tál. Pútnické miesto Marianka. Dino, 2019.
- Okruhlicová, E.: Parlerovská architektúra na západnom Slovensku (dizertačná práca). Filozofická fakulta UK v Praze, 2015. Dostupné v elektronickej podobe - https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/83301/140043733.pdf.
- Gemza, Š.:  Vznik, vývoj a súčasné prejavy mariánskeho kultu na príklade pútnického miesta Marianka (bakalárska práca). Filozofická fakulta MU v Brne, 2014. Dostupné v elektronickej podobe - https://is.muni.cz/th/za89o/BP_Gemza.pdf. 
- Gahér, D. - Gahérová, H.: V znamení hviezdy. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Pezinok, Mestské múzeum v Pezinku, 2021.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2995).

Web
https://bazilikamarianka.sk/historia-baziliky/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Bazilika_Narodenia_Panny_Marie_(Marianka)
https://www.marianka.sk/som-turista/pamiatky-obci/narodne-kulturne-pamia...
https://www.pamiatky.sk/Content/PZ_ZASADY/Marianka/0101-Mar-text.pdf 
https://www.putnickemiesta.sk/putnicke-miesta-na-slovensku/bratislavska-...
https://webmagazin.teraz.sk/cestovanie/marianka-putnicke-miesto/9313-cla...
https://www.dokostola.sk/kostol/410219-bazilika-narodenia-panny-marie
https://www.marianka.sk/files/obcan/zivot-obci/mariatal/mariatal_2009_2.pdf
https://www.marianka.sk/files/obcan/zivot-obci/mariatal/mariatal_2009_1.pdf

esteban
21. 3. 2023 

Za pomoc ďakujeme Mgr. Ladislavovi Jurányimu.