Georadar zachytil pri kostole vo Sv. Juri stredovekú kaplnku a rotundu

Dosiaľ neznámu rotundu a Kaplnku sv. Barbory známu z písomných prameňov zachytil georadarový výskum pri románsko-gotickom Kostole sv. Juraja vo Svätom Juri. Naň nadviazal archívny výskum, pričom tieto výskumné práce sa realizovali v rokoch 2018 - 2019.

Oba zaniknuté objekty boli objavené v priestore medzi presbytériom a ohradným múrom. V prípade rotundy šlo o kompletný pôdorys, z kaplnky išlo o západnú časť, keďže objekt presahoval priestor ohradený múrom a jeho východná časť stála už mimo opevneného areálu.

Rotunda, stojaca bližšie ku kostolu, mala jednoduchý kruhový pôdorys, pričom v exteriéri mala priemer cca 6,5 metra, v interiéri cca 4,5 m. Nie je jasné, či šlo o prvý kostolík vo Sv. Jure - predchodcu dodnes zachovanej stavby - alebo karner. Menšie rozmery stavby nasvedčujú tomu, že išlo skôr o karner.

V prospech tejto hypotézy hovorí aj fakt, že rotundu - karner nespomínajú písomné pramene z prvej polovice 17. storočia, kedy už zrejme dlhší čas neexistovala. Od 15. storočia totiž stál pri kostole nový, gotický karner. V rámci regiónu sú karnery doložené pri viacerých kostoloch v Bratislave a najnovšie aj pri románsko-gotickom kostole v Šamoríne. Jednoduchý kruhový pôdorys mali stavby na bratislavskom hradnom vrchu, pri Dóme sv. Martina a v Jarovciach.

Kaplnka sv. Barbory stála až do roku 1783, kedy ju, už ako chátrajúcu a nevyužívanú stavbu, zbúrali. Najstaršia v súčasnosti známa zmienka o kaplnke pochádza už z roku 1580, pričom v tej dobe už existovala. Je preto veľmi pravdepodobné, že sa jedná ešte o stredovekú stavbu. Slúžila na liturgické účely pre slovenských veriacich, pričom je označovaná aj ako kostol. Kaplnku podobne zasadenú do ohradného múru kostolného areálu s východným ukončením už mimo neho nájdeme aj v Bratislave-Dúbravke. Tam ide o ranorenesančnú stavbu z konca 16. storočia postavenú na ešte gotických základoch.

Vo Sv. Juri išlo o menšiu, jednoloďovú stavbu so svätyňou (vnútorná dĺžka zachytenej západnej časti lode je 5,7 m). Východné ukončenie kaplnky je podľa zachovaných zobrazení nejasné - mohlo ísť o rovné alebo i polygonálne ukončenie, ale aj o malé polkruhové ukončenie. Pod kaplnkou sa nachádzala krypta, ktorá bola istý čas používaná ako kostnica (gotický karner zbúrali v prvej polovici 17. storočia). Po zbúraní nadzemnej časti kaplnky v roku 1783 slúžila táto krypta na pochovávanie významných osôb (v 1. štvrtine 19. storočia).

Rotunda i kaplnka rešpektujú svoje pôdorysy navzájom i pôdorys kostola. Je tak možné, že istý čas mohli stáť súčasne. Viac informácií o podobe a v prípade rotundy i účele stavieb môže priniesť až archeologický výskum.

Zdroj:
-  Luz, R., Pašteka, R., Kušnirák, D., Šimonová, B.: Zaniknuté stavby v areáli farského kostola vo Svätom Jure : (výsledky geofyzikálneho a archívneho výskumu). In: Archaeologia historica. 2020, roč. 45, č. 1, str. 217-231. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/142965.

esteban