Bratislava-Jarovce

V roku 1982 objavil pri výskume na cintoríne v Bratislave-Jarovciach archeológ V. Turčan zvyšky neveľkej kamennej rotundy z 12. - 13. storočia, ktorá slúžila ako karner.

Išlo o dvojpodlažnú stavbu s vnútorným priemerom 240 cm a vonkajším 370 cm, so šírkou základov 60 - 65 cm, z ktorej sa zachovala aj časť nadzákladového muriva so spodnou časťou zrejme vetracieho okna v severozápadnej časti a otvormi po nosných trámoch horného podlažia.

Karner postavili v pôvodnej obci spomínanej ako Villa Ban v listine kráľa Ondreja II. z roku 1208. Obec s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom zrejme zanikla v 15. storočí. Dôvodom bola morová epidémia v rokoch 1409 a 1410 a o niečo neskôr boje medzi nemeckým cisárom Fridrichom III. a Matejom Korvínom, ktoré sa odohrávali na tomto území.

O kamennom murive karnera sa vedelo už skôr, keďže naň narážali pri kopaní hrobov. Neveľkú vyvýšeninu sa v obci rozhodli zarovnať pri výstavbe nového chodníka. Pri tom odkryli nielen spomínané murivo, ale aj vrstvu ľudských kostí. To bolo podnetom pre záchranný archeologický výskum V. Turčana.

Základová špára objektu bola v hĺbke 150 cm pod povrchom a pri výskume sa našlo množstvo ľudských kostí. Ukázalo sa, že pôvodná úroveň terénu bola asi 30 cm nižšie oproti situácii pri výskume. Nepodarilo sa však datovať presnejšie obdobie vzniku tejto stavby, ktorá zanikla niekedy v 15. - 16. storočí (na základe nálezov keramiky).

Iný výklad ponúka tradovaná história viažuca sa k výstavbe dnešného kostola v 18. storočí. Podľa nej mal gróf Zichy uvidieť v Jarovciach stáť ľudí pred malou kaplnkou na cintoríne, ktorá im vtedy slúžila ako kostol. Na jeho popud potom mal gróf Mikuláš Esterházy dať postaviť pre miestnych veriacich súčasný Kostol sv. Mikuláša.

Zmienka o malej kaplnke na cintoríne by sa mohla týkať práve zaniknutého románskeho karnera, ktorý by potom existoval a bol využívaný ešte v 18. storočí. V takom prípade by ale zrejme boli o objekte zachované písomné zmienky, ktoré však absentujú. Takisto je to v rozpore s výsledkami archeologického výskumu. Nie je však asi možné vylúčiť, že v tradovanej histórii sa, aj keď v skreslenej podobe, zachovala staršia spomienka na kaplnku.

Dnes je rotunda prezentovaná len nie celkom presvedčivým spôsobom dlažbou odlišnou od povrchu chodníka.

GPS: 48.063617916, 17.115323246

Zdroje:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- www.muop.bratislava.sk
- http://muop.bratislava.sk/foto
- Turčan, V.: Stredoveký karner v Jarovciach. In: Zborník Slovenského národného múzea. Roč. 80, 1986. Martin, Slovenské národné múzeum, 1986, s. 167-179.
- Hradský, J. - Mallinerits J.: Jarovce. Villa Ban. Vydavatelstvo PT Marenčin, Bratislava 2008. 
- http://jarovce.sk/?page=pamiatky

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu