Jaklovce

Patrocínium: sv. Antona, pustovníka

Vznik: koniec 13. storočia

Poloha: v ohradenom areáli na okraji obce

Historický región: Spiš

Stručný popis: ranogotický kostol s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou

História
Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie. Patrocínium kostola dalo aj meno obci, ktorá sa prvý raz uvádza v roku 1328 pod názvom villa sancti Anthony - dedina sv. Antona.
Okolo roku 1400 pristavali zo severnej strany presbytéria sakristiu. Zrejme v prvej polovici 15. storočia dostal kostolík freskovú výzdobu a prešiel aj vrcholnegotickou úpravou. Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv. Juraja v Ostrihome.
V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu. O opätovnú rekatolizáciu chrámu sa zaslúžili Csákyovci ako vlastníci obce a patróni kostola.
Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897. V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75. Objekt bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963.
Koncom 80. rokov minulého storočia boli takmer kompletne zatreté nástenné maľby v sakristii, ktoré už boli v zlom stave.

Zaujímavosti
- Kostolík stojí v peknej polohe na okraji obci a zachoval si pôvodnú ranogotickú dispozíciu.
- Patrocínium sv. Antona pustovníka naznačuje možnosť, že na území Jakloviec mohli pôsobiť pustovníci - antoniti, prípadne benediktíni.
- V presbytériu sa zachovala pôvodná rebrová klenba.
- V interiéri sa nachádzajú dva gotické portály.
- Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu. V 90. rokoch minulého storočia však došlo pri manipulácii s krstiteľnicou k jej pádu a poškodeniu (odlomeniu veľkej časti kupy). Pri tom sa ukázalo, že nie je kamenná, ako sa myslelo, ale je vymurovaná z tehál. To viedlo aj k prehodnoteniu datovania vzniku do mladšieho obdobia, pričom odborníci úplne nevylučujú ani jej stredoveký (gotický pôvod).
- V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia. Nachádzali sa v sakristii po celom obvode jej stien a sčasti aj v presbytériu. V sakristii šlo zrejme o cyklus výjavov zo života Krista, pričom bezpečne bol identifikovaný len obraz Uzdravenie Lazara. Iné zdroje uvádzajú, že ide o maľby zachytávajúce život sv. Kataríny. Fresky boli s výnimkou jedného fragmentu zatreté pri obnove kostolíka koncom 80. rokov minulého storočia.
- Pomerne zriedkavá fresková výzdoba sakristie mohla byť východiskom, prečo staršia literatúra opisuje sakristiu ako pôvodný kostolík z konca 13. storočia, ku ktorému až neskoršie pristavali dnešnú svätyňu a loď.
- V kostolíku sa nachádza aj gotická socha známa ako "Madona z Jakloviec" z 1. polovice 15. storočia. Jej autorom je tzv. Majster Bielej Madony z Toporca, ktorý pôsobil na Spiši v rokoch 1425 - 1465.
- V roku 1923 sa v obci rozhorel spor o obsadenie miesta farára, ktorého dovtedy dosadzovali Csákyovci. Po odmietnutí dvoch kňazov a násilnostiach vyhlásil rožňavský biskup nad farnosťou interdikt. Situácia sa vyriešila až nasledujúci rok, keď sa starostovia obcí spadajúcich pod farnosť zaručili za bezpečnosť nového kňaza a proti opätovným nepokojom zasiahla polícia.
- Pri kostolíku stojí menšia murovaná Kaplnka sv. Jána Nepomucká z roku 1772.
- Stredoveký kostol sa nachádza aj v neďalekej Gelnici.

Súčasný stav
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Navštívili sme ho v novembri 2017, dovnútra sme sa nedostali.

Bohoslužby: každý deň v týždni, v nedeľu o 9.30 hod. 

Praktické informácie
Obec leží cca 3 km juhozápadne od Margecian. Kostolík sa nachádza na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty a železničnej trate. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad: 053/ 489 42 97.
GPS: 48.877309672, 20.994606972

Literatúra:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Obzor, Bratislava 1967.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Tatra, Bratislava 1988
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Tari, E.: Kőbe faragott liturgia. A Karpát-medence kőzepkori kő keresztelőmedencéi. Budapest 2018.
- Jáchim, L.: Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In:  Montánna História: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, roč. 2015, str. 88 - 119. Dostupné v elektronickej podobe na https://www.academia.edu/Pani_z_Jakloviec....
- Jaklovce od histórii k súčasnosti 1282 - 2007. Vydal Obecný úrad Jaklovce, 2007. Autor neuvedený.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5332).

Web:
- http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18344
- https://www.spisskanovaves.eu
- https://www.praveorechove.com
- https://jaklovce.fara.sk/#
- https://www.teraz.sk/regiony/jaklovce/370550-clanok.html
- https://www.pamiatkynaslovensku.sk/jaklovce

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu