Senica

Patrocínium: sv. Anny

Vznik: prelom 14. a 15. storočia

Poloha: pri farskom kostole v centre mesta

Stručný popis: gotická pohrebná kaplnka s trojbokým východným záverom 

História
Kaplnku postavili ako jednoduchú obdĺžnikovú stavbu s polygonálnym (trojbokým) ukončením niekedy na prelome 14. a 15. storočia južne od farského, pôvodne ešte románskeho kostola. Slúžila podľa všetkého ako pohrebná kaplnka.
Nie je vylúčené, že počas reformácie, kedy farský kostol slúžil protestantom, sa v kaplnke konali katolícke sv. omše. 
V 18. storočí vybudovali pod kaplnkou kryptu zaklenutú valenou klenbou. Na kamennej doske zakrývajúcej vchod do krypty je vyrytý letopočet 1754. Interiér kaplnky dostal novú klenbu, ktorá zakryla zvyšky gotickej klenby a vyžiadala si aj zamurovanie minimálne jedného gotického okna (na JV strane polygónu) a prerazenie nového okenného otvoru na južnej strane.
V 50. rokoch minulého storočia dostal objekt nevhodnú cementovú omietku. V roku 1959 sa objavili plány na odstránenie kaplnky z dôvodu výstavby autobusovej stanice a neskôr pamätníka Červenej armáde. Argumentovalo sa pritom aj schátralosťou stavby, aby "... svojím veľmi špatným vzhľadom nekazila vzhľad mesta Senice".
Pamiatkari ani štátna správa na okresnej úrovni súhlas so zbúraním nedali, naopak, od roku 1963 má objekt status národnej kultúrnej pamiatky.
V 80. rokoch sa realizoval výskum, ktorý okrem iného spresnil datovanie vzniku stavby a odkryl viaceré gotické prvky - okná na východnom polygóne i fragment gotickej klenby, ako aj zvyšky freskovej výzdoby.

Zaujímavosti
- Kaplnka vytvára spolu s farským kostolom zo 17. storočia, ktorý obsahuje aj murivo svojho románskeho predchodcu, pekné zoskupenie sakrálnej architektúry v centre mesta.
- Ide o najstaršiu celistvo zachovanú stavbu v Senici.
- V staršej literatúre bola dnešná kaplnka považovaná za zvyšok staršieho kostola - jeho presbytérium. Výskum v 80. rokoch 20. storočia túto možnosť vyvrátil, keď bola odkrytá stredoveká omietka aj na západnej stene stavby, kde by sa v takom prípade mal nachádzať víťazný oblúk. 
- Z gotického obdobia sa v exteriéri zachoval severný portál obrátený k farskému kostolu a dve východné okná zdobené hodnotnou kamennou kružbou.
- V interiéri na južnej strane sa nachádza konzola s maskou a nábehom na rebro odstránenej gotickej klenby.
- V interiéri boli odkryté fragmenty freskovej výzdoby 
- V kaplnke mal byť pochovaný napríklad aj barón František Nyáry, pán hradu Branč.
- Objekt sa v literatúre často opisuje ako karner, dokonca aj s patrocíniom sv. Ducha.
- Kaplnka v modernej histórii slúžila ako márnica i ako skladisko.
- Podľa tradície mal pri kaplnke istý čas existovať špitál, ktorý zrejme vznikol až v barokovom období.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v Šaštíne-Strážach a Borskom Petri.

Súčasný stav
Kaplnka je po nedávnej obnove v dobrom stave s vynovenými fasádami. Patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Navštívili sme ho v júli 2014, dovnútra sme sa nedostali.

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Kaplnka stojí pri farskom kostole v centre Senice vo voľne prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad je 034/ 6 514 404.
GPS: 48.679239556, 17.367965877

Literatúra:
- Zámer obnovy pamiatky - Kaplnka sv. Anny, Senica. Bratislava, 1986. Uložené v Archíve PÚ SR (Stredisko BA, Inv. č. 3287).
- Senica, Kaplnka sv. Anny - karner?. Súbor archívnych dokumentov uložených v Archíve PÚ SR (KÚŠPSOP BA, Inv. č. 3878).
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5227).

Web:
- https://schematizmus.abuba.sk/index.php?p=web&id=farnosti&idx=104
- https://www.dokostola.sk/kostol/413707-kaplnka-sv-anny
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=3042
- http://rsms.sk/nova/cestovny_ruch/historicke_pamiatky

esteban
8. 10. 2014, upravené 3. 2. 2023

Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.