Bratislava - Kaplnka sv. Kataríny

Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej

Vznik: 1. štvrtina 14. storočia

Poloha: v historickom centre v mestskej zástavbe

Stručný popis: gotická kaplnka s polygonálnym záverom a neskoroklasicistickou fasádou

História
Neveľkú kaplnku s trojbokým záverom postavili ako súčasť hospodárskeho dvora cistercitov z rakúskeho Heiligenkreuzu. Tí parcelu v meste kúpili v roku 1307 od ostrihomského a bratislavského kanonika Petra. Stavebníkom kaplnky bol brat František z Columby, ktorý ju podľa listiny z roku 1311 daroval kláštoru. Nie je úplne jasné, či v uvedenom roku bola kaplnka už dokončená, keďže k jej vysväteniu došlo až v roku 1325.
Cisterciti v roku 1372 prenajali dvorec aj s kaplnkou mestu Bratislava na dva roky. Do trvalého majetku mesta sa celý dvorec dostal napokon v roku 1525 spolu s dedinou Vajnory.
V roku 1676 získali kaplnku kapucíni. Tí následne uskutočnili významné stavebné úpravy. Na západnom priečelí lode prerazili nad vstupom vysoké okno s polkruhovým záklenkom a po stranách vstupu dve oválne okná. Na južnej strane lode osadili nový portál a v západnej časti lode vybudovali tribúnu. To si vyžiadalo osekanie klenbových rebier a prípory v severozápadnom kúte, ako aj rozobranie časti muriva v západnej časti severnej steny lode. V tejto časti bolo totiž umiestnené schodisko na tribúnu. Zrejme v tejto stavebnej etape došlo k čiastočnému zamurovaniu severovýchodného a juhovýchodného okna kaplnky, ktoré tiež prišli o svoju kružbovú výzdobu. V interiéri bola položená aj nová dlažba. Kapucíni opúšťajú kaplnku v roku 1729, kedy sa presťahovali do novovybudovaného kláštora.
Súčasnú podobu dostala kaplnka v 40. rokoch 19. storočia, kedy vznikla nová západná fasáda v neskoroklasicistickom štýle. Jej autorom bol architekt Ignác Feigler st. a práce dokončil jeho syn. Ku kaplnke bola tiež z južnej strany pripojená nová sakristia.
V roku 1963 sa stala kaplnka národnou kultúrnou pamiatkou a v 70. rokoch 20. storočia sa tu realizovala aj pamiatková obnova. Súčasnú podobu dala kaplnke ďalšia obnova v rokoch 2003 - 2007, ktorej cieľom bolo v čo najväčšej miere vrátiť interiéru stavby jeho stredovekú podobu. V rámci nej tak boli do pôvodného stavu upravené okná presbytéria, v ktorých boli rekonštruované aj kamenné kužby. Na severnej strane presbytéria bolo za zamurovaných náhrobným kameňom odkryté pôvodné pastofórium. Za túto obnovu získala kaplnka ocenenie Fénix ako Kultúrna pamiatka roku 2007.

Zaujímavosti
- V interiéri pekne zachovaná a obnovená gotická stavba je dobre maskovaná za omnoho mladším priečelím. 
- Ide o najstaršiu zachovanú kaplnku na území hlavného mesta.
- Stavba predstavuje na našom území pomerne zriedkavý príklad menšieho sakrálneho objektu postaveného ako súčasť hospodárskeho zázemia mníšskeho rádu (v tomto prípade navyše z územia Rakúska).
- Kaplnka je zaklenutá dvoma poliami krížovej rebrovej klenby a polygonálnym záverom. Svorníky klenby sú zdobené rastlinnými motívmi.
- Kružby dvojdielnych okien na východnej strane sú zdobené motívom trojlístkov. 
- Hlavný vstup do kaplnky sa nachádzal na západnej strane (tak ako dnes), pričom gotický portál mal obdĺžnikový tvar s polkruhovou archivoltou. Zachoval sa len z časti.
- Na severnej strane svätyne sa nachádza kamenné pastofórium zdobené v hornej časti mníškou.
- Kaplnka mohla mať pôvodne suterén, dnes zasypaný.
- Na južnej strane svätyne je osadený náhrobný kameň J. H. Behra, ktorý sa do kaplnky dostal niekedy na začiatku 20. storočia (osadený bol vtedy na severnej stene svätyne).
- Súčasne s kaplnkou bol postavený z južnej strany aj priľahlý dom, s ktorým má kaplnka spoločnú južnú stenu.

Súčasný stav
Kaplnka je po obnove v prvom desaťročí 21. storočia v dobrom stave. Patrí pod farnosť sv. Martina (dóm). Navštívili sme ju v júni 2021.

Bohoslužby: raz ročne na sviatok sv. Kataríny.

Praktické informácie
Kaplnka stojí na Michalskej ulici pod Michalskom bránou. Prístupná je po dohode s vedením farnosti, ako aj v  počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva (v roku 2021 - 15. septembra). Kontakt na farský úrad: 02/544 334 30.
GPS: 48.144439772, 17.106817961

Literatúra
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Havlík, M. – Sabadošová,. E.: Kaplnka sv​. Kataríny v Bratislave a jej pamiatkové hodnoty. In: Monumentorum tutela – Ochrana Pamiatok, roč. 2006, č. 17, s. 89 – 96.
- Ševčíková, Z.: Dvorec cisterciánov na Michalskej ulici v Bratislave: niekoľko novších poznatkov. In: Archaeologia historica, roč. 2004, č. 29, str. 469 - 475. Dostupné v elektronickej podobe - https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/140589.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5B65).

Web
www.dokostola.sk/kostol/kaplnka-sv-katariny
- www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=156
- www.pamiatky.sk/sk/page/kulturna-pamiatka-roka-2007
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kaplnka_svatej_Katariny_(Bratislava)

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu