Spišský Hrušov
Patrocínium: sv. Kataríny Alexandrijskej
Vznik: začiatok 14. storočia
Poloha: na vyvýšenine v centre obce
Stručný popis: ranogotický kostol s kvadratickým presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a pristavanou severnou kaplnkou
História
Kostolík postavili začiatkom 14. storočia ako typické jednolodie s kvadratickým presbytériom a predstavanou západnou vežou. V priebehu 15. storočia si poškodenie požiarom vyžiadalo opravu.
Začiatkom 16. storočia pristavali k severnej stene lode neskorogotickú Kaplnku sv. Žofie, ktorú donedávna považovali za barokovú prístavbu.
V prvej polovici 18. storočia nahradili plochý drevený strop v lode murovanou klenbou, ktorá prispela k problémom so statikou stavby. Preto museli už v druhej polovici 18. storočia použiť oceľové výstuže.
V roku 1838 odstránili drevenú tribúnu v lodi a nahradili ju murovanou. V roku 1869 objekt znova vyhorel, čo si vyžiadalo zhotovenie nového krovu, strechy a opravu veže. V roku 1896 interiér vyzdobil maľbami J. Hanula.
V roku 2012 sa realizoval komplexný výskum, ktorý pomohol spresniť architektonický vývoj kostola a priniesol aj objav stredovekých nástenných malieb v interiéri. V rámci následnej obnovy dostal kostolík nový náter fasády a bola znížená dlažba v interiéri, pričom vstup do barokovej krypty bol prekrytý sklom. Obnovená stavba bola požehnaná spišským biskupom Š. Sečkom 22. februára 2015.
Zaujímavosti
- Kostolík predstavuje peknú ukážku stredovekého sakrálneho staviteľstva na Spiši.
- Zachoval si pôvodnú gotickú dispozíciu bez väčších stavebných zásahov v neskoršom období.
- Gotický sloh je prezentovaný vo viacerých zachovaných architektonických detailoch i nedávno objavených nástenných maľbách.
- Na veži sa zachovali pekné dvojité okná ukončené kružbou v tvare mníšky na dvoch podlažiach. Gotické okno je aj na východnej stene presbytéria.
- Na južnej strane sa nachádzajú dva pôvodné portály do lode, resp. do presbytéria. Na severnej strane bočnej kaplnky je prezentovaný ďalší gotický portál.
- Svätyňa je zaklenutá pôvodnou krížovou rebrovou klenbou so svorníkom zdobeným rastlinným dekórom.
- Priestor presbytéria a sakristie spája pomerne úzky portál gotického tvaru.
- Gotické cibórium z kostolíka sa dostalo do Budapešti a nahradili ho kópiou z roku 1916.
- Nástenné maľby v interiéri boli objavené počas obnovy v rokoch 2010 - 2012 a predbežne sú datované do 14. storočia. V interiéri sú okrem konsekračných krížov odkryté maľby len v sondách na severnej stene lode, víťaznom oblúku a severnej a východnej stene svätyne.
- V podkrovnom priestore na severnej stene lode sa zachovala maľba zachytávajúca scénu zmŕtvychvstania Krista.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Chrasť nad Hornádom a Vitkovce, v susednom Jamníku stál gotický kostol až do 20. storočia. Priamo v katastri obce sa nachádza zrúcanina kostolíka zaniknutej osady Miloj.
Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave, na odkrytie a reštaurovanie ešte čakajú objavené nástenné maľby, reštaurovať treba ešte aj portály v exteriéri. Navštívili sme ho októbri 2013 a máji 2015.
Bohoslužby: v nedeľu o 8.00 a 10.30 hod.
Praktické informácie
Obec leží cca 14 km východne od Spišskej Novej Vsi na hlavnej ceste do Spišských Vlách a Krompách. Kostolík stojí v obci v ohradenom ale prístupnom areáli. Kontakt na farský úrad: 053/ 44 922 39.
GPS: 48.947064934, 20.705838203
Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Obzor, Bratislava 1969.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5C15).
Web:
- www.spisskyhrusov.sk
- http://spisskanovaves.korzar.sme.sk
- http://schematizmus.kapitula.sk
esteban
Za ochotu a pomoc ďakujeme pánovi farárovi Rolandovi Gerátovi.