Miloj
Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove. Viac svetla do jeho histórie vniesol archeologický výskum Bela Pollu v 60. rokoch minulého storočia (1962 - 63).
Kostolík, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi, postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia ako ranogotickú jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a kvadratickým presbytériom. Vnútorné rozmery lode boli 5,9 m x 7,9 m, svätyne 3,7 m x 4,1 m. Sakristia bola vnútri veľká 2,5 m x 4,5 m. Výška veže je cca 22 m. Zaujímavosťou je malá šírka víťazného oblúka - iba 2,1 m.
Starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode, spolu s portálmi svedčia o kvalite a istej reprezentatívnosti objektu. Veža samotná bola prístupná len z interiéru, pričom priestor v podveží zaklenuli valenou klenbou.
Prvá písomná zmienka o "terra Miloy" sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402. Dnes je lokalita známa pod názvom "Pri koscilku".
Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí. Chátrajúci kostol sa mal stať zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove.
V súčasnosti stojí veža kostolíka v poli niekoľko sto metrov západne od obce Spišský Hrušov, neďaleko cesty do Spišskej Novej Vsi. Okrem samotnej veže sa zachovali i zvyšky západnej steny lode, na južnej strane aj jej nárožie.
Z architektonických detailov sú to predovšetkým dva portály na prízemí veže. Väčší z nich, vedúci do podvežia, je už zakončený mierne zahroteným oblúkom. Menší vstup na tribúnu má ešte polkruhový oblúk románskeho tvaru. Oba portály sú jednoduchého tvaru, ale zhotovené sú zo starostlivo opracovaných kameňov červenej farby. Nad nimi sa na východnej strane veže nachádza menší vstup na tribúnu.
Na veži sa zachovalo viacero okien, v dolnej časti ide o úzke štrbinové otvory pripomínajúce strieľne. Na južnej strane sa nad takýmto oknom nachádza väčší okenný otvor s polkruhovým záklenkom vymurovaný z veľkých opracovaných kamenných kvádrov. Na najvyššom poschodí sa nachádzali veľké okná, ktoré mohli byť delené stredovým stĺpikom, ako je to v prípade okolitých stavieb v Spišskom Hrušove, Chrasti nad Hornádom a Vítkovciach.
Veža predstavuje veľmi peknú dominantu krajiny a zaslúžila by si viac pozornosti zo strany kompetentných, aby sa predišlo ďalšiemu chátraniu a úbytku muriva. Taktiež by mohol byť prezentovaný pôdorys zaniknutej lode a svätyne.
Zrúcanina v Miloji je 300. kostolíkom zo Slovenska na Apsida.sk.
GPS:48.942918057, 20.692974329
Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme
Zdroje:
- Polla, B.: Zaniknutá stredoveká osada Miloj : (výsledky doterajších výskumov). In: Sborník Slovenského národného múzea LX, 1966, História 6, str. 117-160. Dostupné v elektronickej podobe
- Svačová, M: Zaniknutá stredoveká obec Miloj: prehľad literatúry a názorov. In: Slančová, D. - Bočák, M. - Žarnovská, I. (eds.): 3. Študentská vedecká konferencia. PU v Prešove, 2008, str. 267 - 276.
- Peták, V. - Mróz, M.: 745 rokov obce Spišský Hrušov. Spišský Hrušov 1998.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5T38).
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- https://www.dokostola.sk/clanky/osamele-veze
- https://drivemagazine.sk/slovensko/zrucanina-kos...
- https://www.kosiceregion.com/sk/kde-sa-prepadol-...
esteban
27. 10. 2013, upravené 4. 7. 2015 a 9. 10. 2025
