Letanovce-Kláštorisko
Patrocínium kostola: sv. Jána Krstiteľa
Vznik: po roku 1299
Poloha: na mieste refúgia z doby železnej a stredovekého hradu v Slovenskom raji na ťažko prístupnej lokalite v chotári obce
Stručný popis
Rozsiahla zrúcanina gotického kláštora kartuziánov, vrátane jednoloďového kostola s polygonálnym presbytériom a južnou sakristiou a samostatnou kaplnkou
História
Počas tatárskych vpádov vybudovali spišskí Nemci okolo polovice 13. stororočia na Letanovskej skale refugiálne opevnenie, nazvané biblickým názvom „Skala útočišťa“ (Lapis refugii). Anonymný kronikár kláštora zo začiatku 16. storočia v úvode spomína, s akými ťažkosťami začal budovať seitzský mních Andrej prvé objekty kláštora, nakoľko nemal legitímneho patróna a podporovateľa.
V roku 1305 začal stavať oratórium na česť sv. Jána Krstiteľa (neskôr kaplnka priora) a súčasne aj niekoľko ciel. Za dva roky mohol generálnej kapitule oznámiť, že v reholi vznikla nová plantácia na Spiši. Tá v roku 1307 vyslala prvú kolóniu mníchov – „uholné a živé kamene", ktorých predstaveným bol otec Konrád – prvý prior kláštora.
Kláštor vo svojich začiatkoch živoril nedostatkom majetkov, potrebných na jeho udržiavanie a ďalšiu zamýšľanú výstavbu. Skala útočišťa v tom čase „bol len skalný vrch, neúrodný, iba ak na pasenie stáda". Kráľovskou, ale hlavne šľachtickými a cirkevnými dotáciami postupne nadobúdal majetky v blízkosti, aj na vzdialenejších miestach – v Šariši, Liptove, Zamagurí i na juhu Zemplína (vinice).
Celé 14. a začiatok 15. storočia vďaka štedrým mecénom poznamenali ďalšiu výstavbu kláštorných budov, ako aj založenie nového lechnického kláštora pri Dunajci (dnes Červený kláštor – stavba začatá po roku 1320), s ktorým boli v nepretržitom kontakte.
V roku 1433 kláštor vyplienili husitské vojská, a následne bol dlhšiu dobu opustený. Po čiastočnej obnove za priora Jána Monessera z Kežmarku ho v roku 1454 napadli bratrícke vojská, zdržiavajúce sa na neďalekej Zelenej hure, na druhej strane Hornádu.
Mnísi sa na štvrťstoročie odsťahovali do Levoče, no miesto nevyhovovalo ich životnému štýlu – pokoju v samote. Preto sa vrátili späť na Skalu útočišťa a od roku 1478 začali kláštor renovovať pod vedením skúseného priora z Mauerbachu (vizitátora hornonemeckej provincie a dôverného priateľa kráľa Mateja Korvína.
Kronikár spomína stavebnú aktivitu aj v nasledujúcich desaťročiach, hlavne za vedenia priora Andreja (po roku 1492), potom Jodokusa (po roku 1500), ktorý obnovil skoro všetky cely. Zvlášť vyzdvihuje mecenášstvo Hedvigy tešínskej, vdovy po palatínovi Štefanovi Zápoľskom. Ako jediná žena s privolením generálnej kapituly smela prekročiť kláštornú bránu (klauzúru).
Radikálnu prestavbu na prelome 15. a 16. storočia viedli skúsení majstri, ktorí pracovali na honosných stavbách Zápoľskovcov na Spiši. V roku 1543 kláštor prepadol muránsky hradný kapitán – lúpežný rytier Matej Bašo, ktorý ho vydrancoval a objekt začal premieňať pre svoje vojenské zámery.
V zmysle rozhodnutia predstaviteľov miest a šľachty Spiša a Šariša, a s cirkevným schválením na Spišskej kapitule, 20. júla 1543, došlo k zámernému zbúraniu kláštora, aby sa nestal hniezdom lúpežných rytierov, a tak nedošlo k zneucteniu tohto posvätného miesta. Mnísi sa odsťahovali do svojho filiálneho kláštora pri Dunajci, zobrali dobytok, no hlavne knihy a najpotrebnejšie predmety. Kláštor po opustení začal postupne chátrať, po ňom dostalo toto miesto novoveké pomenovanie Kláštorisko.
Dvestoročné účinkovanie nemých mníchov na tomto mieste, ich duchovné bohatstvo, ešte len čakajú na súborné spracovanie a zhodnotenie, na čo nové poznatky priniesol archeologický výskum, uskutočňovaný od roku 1983 pod vedením Doc. Michala Slivku a ďalších renomovaných osobností.
Zaujímavosti
- Členenie objektu
a) Pôvodná vstupná brána je z dolnej – severnej strany, kým na hornej (južnej) len bránka pre peších (dnes hl. vstup).
b) Južná časť kláštora so vstupným nádvorím, lemovaným hospicom, kostolom a objektmi horného kláštora bola prístupná laickej verejnosti.
c) Stredná časť zachováva typickú benediktínsku schému (obydlie priora, kaplnka, kapitulná sieň, refektár, pozdĺžny trakt budov, „ubytovňu“ konveršov (frátrov) spolu s kláštornou kuchyňou a knižnicou.
d) Veľké nádvorie severnej časti (40 x 40 m) je lemované tzv. veľkou krížovou chodbou, s pristavanými celami otcov - kartuziánov. Spolu je ich deväť, približne štvorcového pôdorysu ( 10 x 10 m),navzájom oddelených od seba záhradkami.
- Výskum doposiaľ odkryl 13 deštruovaných kachľových pecí, spočívajúcich na murovanom kamennom alebo tehlovom sokli. Bohatá kolekcia kachlíc rôznej typologickej, námetovej a výzdobnej skladby (okolo 200 exemplárov) predstavuje dnes najbohatšiu zbierku na Slovensku vôbec. Po celkovom spracovaní bude možno pristúpiť k akademickým rekonštrukciám pecí. V jednom novopostavenom objekte sa odkrylo i vykurovacie zariadenie (hypocaustum) s topenišťom pod podlahou a prevádzkovaného teplovzdušnými kanálmi.
- Zo stavebných článkov sa dochovali okenné a dverné ostenia, nárožia, rebrá a svorníky, okenné kružby, články točitých schodov v sakristii, reliéfne bloky a kamenné slnečné hodiny.
- Nástenné maľby sa v objekte zrejme nevyskytovali. Kartuziáni šírili Slovo Božie hlavne písmom, symbolicko-dekoratívnu funkciu niesli preto keramické kachlice z kachľových pecí, nádoby, remeselné produkty (hlavne knihviazačstvo, kováčstvo).
- Návštevník i dnes môže v okolí objektu objaviť zvyšky násypov po rybníku (15. stor.), vodné pramene (sv. Bruno), zemné valy (pôvodná fortifikácia hrádku), drážky pre kolesá vozov na pôvodných cestách (cesta na Letanovce).
- Gotický most ponad rieku Hornád, pri Letanovskom mlyne, bol koncom II. svetovej vojny odpálený, opätovne vystavený roku 2000.
- Neďaleko komplexu stojí torzo sakrálneho objektu polygonálneho tvaru z neskorších období stavebnej činnosti v kláštore.
- Kláštor sa stal jubilejnou 200. lokalitou na apsida.sk :).
Súčasný stav
Prvoradým, nateraz jediným cieľom zostáva záchrana odkrytých murív, ich striktná stavebná konzervácia, aby tak poslúžil terajšiemu turizmu. V budúcnosti sa ráta s istou rehabilitáciou miesta, ktoré obmedzí masovú návštevnosť a väčšmi poslúži najmladšej generácii, aby práve tu nachádzala seba v zmysle duchovnom i kultúrnom.
Prezentácia bohatej zbierky kachlíc, remeselných, umeleckých nálezov z dielní a stavebných článkov si vyžaduje výstavný priestor, o ktorý sa organizácia Kláštorisko n.o., popri nutnej konzervácii, usiľuje vďaka voľným príspevkom návštevníkov, dobrovoľníckej činnosti a sponzorstvu.
Bohoslužby: Nepravideľne v nedeľu počas leta, počas seminárov a spoločenských podujatí.
Praktické informácie
Kláštor leží cca 4 km juhozápadne vzdušnou čiarov od obce Letanovce (okr. Spišská Nová Ves). Prístup je možný pešo z Hrabušíc - Podleska (Prielom Hornádu - 2,5 hod., roklinou Suchá Belá a Glackou cestou - 3 hod., Piecky – 4 hodiny, Sokolia dolina 5 hod.) alebo Čingova (Spiš. Tomášovce) cez Tomášovský výhľad. Z Letanoviec od stanice, popod osadu Letanovský mlyn (odporúča sa balíček cukríkov).
Areál je voľne prístupný počas celého roka (pre rokliny neplatí sezónna uzávera). V lete je návštevníkom k dispozícii aj odborný sprievod, informačný materiál a repliky z nálezov. Záujemcovia o pomoc - dobrovoľníci sa môžu informovať či hlásiť prostredníctvom web. sociálnych sietí (napr. FB).
GPS: 48.944401389, 20.421754718
Literatúra:
- Slivka, M. - Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavavateľstvo Košice, 1991.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
Web
- http://www.letanovce.org/
- http://www.slovenskyraj.sk/strediska/klastorisko...
- http://www.slovensky-raj.sk/?objekt&oid=5
- http://www.hrady.sk/klastorisko.php
- www.klastorisko.sk (v prestavbe)
- www.arslexicon.sk/zaniknuty-kartuziansky-klastor
Doc. Michal Slivka, Juraj Slivka
