Richvald

Všetky fotky (47)

Patrocínium: sv. Bartolomeja

Vznik: cca začiatok 14. storočia

Poloha: v ohradenom areáli vo vyvýšenej polohe v obci

Historický región: Šariš

Stručný popis: gotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou

História
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno niekedy na začiatku 14. storočia, keďže v listine z roku 1355 Mikuláš z Perína okrem iného tvrdil, že Richvald bola jeho majetkom už v roku 1325 a v tom čase už tam stál aj kamenný kostol. 
Išlo o na svoju dobu typické jednolodie väčších rozmerov s polygonálnou svätyňou, sakristiou na jej severnej strane a západnou vežou. Interiér osvetľovali ešte úzke ranogotické okná.
Okolo roku 1477 kostol prestavali. Presbytérium dostalo novú rebrovú klenbu, do tohto obdobia je datované aj kamenné pastofórium.
Ďalšie práce v neskorogotickom štýle pochádzajú zo začiatku 16. storočia. Vtedy mali pristavať severnú sakristiu a sprístupniť ju zo svätyne sedlovým portálom. Štýlovo podobná je sedília v južnom múre presbytéria.
V období reformácie, od druhej tretiny 16. storočia, prevzali chrám do užívania protestanti. V roku 1564 sa spomína medzi evanjelickými kňazmi aj richvaldský Šimon.
O veľkú časť stredovekých detailov prišiel kostol v polovici 18. storočia (uvádza sa aj rok 1716), kedy bola realizovaná prestavba v barokovom štýle.
Ďalšie úpravy sa uskutočnili v roku 1944 a v rokoch 1965 - 1966. To už mal kostol status národnej kultúrnej pamiatky (od r. 1963). V 80. rokoch minulého storočia prešiel chrám komplexnou obnovou.

Zaujímavosti
- Kostol vďaka svojej vyvýšenej polohe predstavuje výraznú dominantu obce.
- Pôvodný chrám sa zachoval vo veľkej miere nielen ako hrubá stavba, ale aj s množstvom architektonických detailov z viacerých gotických etáp.
- Presbytérium je na dedinský kostol nezvykle dlhé, pripomína riešenia kláštorných chrámov.
- Štýlovo ešte do ranogotického obdobia sa radí úzke okno s lomeným oblúkom prezentované ako zaslepené na severovýchodnej strane presbytéria. 
- Svätyňa je zaklenutá rebrovou klenbou, pričom vo vrchole rebier nad polygonálnym ukončením je svorník v podobe heraldického štítu s reliéfnou výzdobou. Ihlanovité konzoly zdobia reliéfy mníšok.
- Loď má dva pôvodné gotické portály s lomeným oblúkom - na južnej a západnej strane. Západný vstup mal pôvodné drevené dvere s kovaním zo 16. storočia. Dnes sú uložené v depozite kostola.
- Do severnej sakristie vedie sedlový gotický portál.
- V južnej stene presbytéria sa nachádza neskorogotická sedília so sedlovým záklenkom.
- V severnej stene svätyne je osadené kamenné gotické pastofórium z 15. storočia s trojuholníkovým štítom. Pôvodne ho uzatvárala kovaná mriežka (sekundárne uložená).
- V interiéri sa zachovala aj kamenná krstiteľnica zo 14. storočia s osembokou kupou i nohou. Kupa je zdobená po obvode hlbokým reliéfom mníšok.
- Súčasťou vnútorného vybavenia bola v minulosti aj drevená plastika Madony z obdobia rokov 1370 - 1380. Dnes sa nachádza v Šarišskom múzeu v Bardejove. 
- V kostole sa nachádza gotický zvon z roku 1477 s nápisom v gotickej minuskule a s reliéfom scény Ukrižovania.
- Na južnej stene presbytéria sú prezentované zvyšky rozmernej nástennej maľby sv. Krištofa.
- Na južnej stene lode sa nachádzajú slnečné hodiny.
- V neďalekom Hervartove stojí vzácny drevený Kostol sv. Františka z Assisi z konca 16. storočia.

Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v relatívne dobrom stave, po poslednej obnove ale prišiel o niekoľko cenných prvkov interiéru (zachovali sa).

Praktické informácie
Obec sa nachádza cca 13 km juhozápadne od Bardejova. Kostol stojí v ohradenom areáli na vyvýšenine v centre obce. Návštevu je vhodné dohodnúť vopred. Kontakt na farský úrad: 054/ 47 932 39.
GPS: 49.276429589, 21.192556885

Prevádzku a aktualizáciu stránky Apsida.sk môžete podporiť kúpením symbolickej šálky kávy prostredníctvom nástroja https://buymeacoffee.com/apsidask. Ďakujeme

Literatúra:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3. Bratislava, Obzor 1969.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Sedlák, P.: Dejiny Košického arcibiskupstva III. Kresťanstvo na území Košického arcibiskupstva (od počiatkov do roku 1804). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2004.
- Zubko, P. – Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Veda, Bratislava 2017. Dostupné v elektronickej podobe
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Corpus Inscriptionum Slovaciae 1 / Nápisy na Slovensku 1. Martin 2016.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4018).

Web
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://presov.korzar.sme.sk/c/8067655/stredovek...
- https://richvald.sk/index.php?option=com_content...
- https://www.dokostola.sk/kostol/410690-sv-bartol...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...

esteban
8. 8. 2025

Za pomoc ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR a kolegovi Petrovi Ščecinovi.