Plešivec - Bubekovská kaplnka

Všetky fotky (39)

Patrocínium: neznáme/neexistujúce

Vznik: prvá tretina 15. storočia

Poloha: v strede obce, pri severnej strane farského kostola

Historický región: Gemer

Stručný popis: reprezentatívna gotická kaplnka obdĺžnikového pôdorysu

História
V priebehu prvej tretiny 15. storočia pristavali ku Kostolu sv. Juraja (od roku 1617 Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi) zo severnej strany reprezentatívnu pohrebnú kaplnku rodu Bubekovcov.
Stavebníkom kaplnky bol kráľovský taverník Ján Veľký Bubek (†1423), prípadne jeho synovia Peter, Ladislav alebo Ondrej. Mala podobu stavby obdĺžnikového pôdorysu s vysokými štítmi na východnej a západnej strane. Zaklenutá bola rebrovou klenbou, ktorú podopierali prístenné polvalcové prípory podobné ako v lodi kostola. Podľa niektorých autorov bol priestor kaplnky otvorený do lode arkádami. Tento dohad bol vyvrátený potvrdením primárnosti osadenia interiérového severného portálu. Na základe zamerania pôdorysu je tak isto viditeľný výrazný posun polpilierov v lodi a v kaplnke.
Kaplnka, podobne ako celý kostol, utrpela počas tureckých vojen, keď v roku 1558 bol chrám vypálený a skončil na dlhé desaťročia v ruinách. Strechy a klenby v celom kostole sa zrútili.
Kostol bol opravený až v roku 1617. Priestor kaplnky, do ktorého sa pôvodne vchádzalo cez kamenársky bohato zdobený portál, bol zamurovaný, podobne aj pôvodné tri okná, ktoré presvetľovali priestor zo severnej a východnej strany. Po zaklenutí dvoma poliami valenej klenby začala v 18. storočí bývalá kaplnka slúžiť ako servisný priestor sýpky a skladu pre spoločné potreby obce a cirkvi. Do priestoru sa vchádzalo z exteriéru otvorom prerazeným zo severnej strany v miestach sedílie.
V roku 1933 sa miestny cirkevný zbor rozhodol zmeniť funkciu priestoru na zborovú miestnosť. V rámci obnovy objavili pôvodné okná aj s kružbami. Nové objavy zaznamenal Václav Mencl počas mapovania gotických pamiatok Slovenska do pripravovaného, ale nezrealizovaného pokračovania monografie Stredoveká architektúra na Slovensku.
Oprava chrámu v Plešivci sa realizovala v rokoch 1939 až 1940 pod vedením architekta Kolomana Luxa. V rámci nej sa uskutočnil archeologický výskum, vďaka ktorému bolo nájdených niekoľko stredovekých úlomkov kamenných článkov, medzi ktorými nachádzame aj zlomok epitafu patriacemu neznámemu členovi rodu Bubek. Ďalšie nálezy nie sú zdokumentované, keďže práce prebiehali za pohnutých vojnových časov. Úroveň podlahy bola znížená na pôvodnú stredovekú nivelitu. Nivelita bola čiastočne znížená aj v lodi kostola pred portálom, ktorý bol odkrytý a prezentovaný v nálezovom stave s autentickou gotickou podlahou vyskladanou zo šesťuholníkových tehál. Reštaurovanie kamenných prvkov v kaplnke ostalo nedokončené. V tomto čase bol tiež prenesený náhrobok Ladislava Bubeka zo severnej steny svätyne do kaplnky na súčasné miesto.
Objekt bol v roku 1963 zapísaný do ústredného zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Od roku 2009 sa po etapách realizovali výskumy a zároveň komplexná obnova objektu.

Zaujímavosti
- Kaplnka si napriek prestavbám zachovala veľa zo svojej stredovekej podoby. Hodnotné architektonické detaily svedčia o niekdajšej reprezentatívnosti stavby.
- V prvom rade ide o honosný gotický portál vedúci do kaplnky z priestoru lode. Štýlovo je blízky portálom Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Podľa starších názorov niektorých odborníkov išlo pôvodne o hlavný západný portál do lode, ktorý v rámci obnovy kostola po vypálení v roku 1558 mali preniesť na súčasné miesto. Najnovší výskum však potvrdzuje hypotézu o primárnosti tohto portálu na svojom mieste.
- Zachovalé sú aj dve rozmerné trojité okná na severnej strane s bohatou kružbovou výzdobou. Osvetlenie kaplnky zabezpečovalo aj menšie, pôvodne dvojité okno na východnej strane, ktorého kružba sa nezachovala.
- Na severnej strane pod oknom sa nachádzajú jedinečné sedílie v tvare oslieho chrbta, žiaľ, z veľkej časti osekané.
- Z pôvodného zaklenutia sa zachovali len prístenné prípory a lomené oblúky.
- Na južnej strane sa nachádzajú dva rozmerné slepé arkádové oblúky.
- Z pôvodných omietkových plôch sa zachovali len fragmenty, na ktorých sú viditeľné ešte dva konsekračné kríže namaľované do čerstvej omietky predrysované rytím. Ramená kríža sú vyplnené zeleným pigmentom. Plošný odkryv stredovekého povrchu zatiaľ nebol realizovaný, ale ďalšia maliarska výzdoba sa nepredpokladá. 
- Objav konsekračných krížov naznačuje, že kaplnka mohla istá čas slúžiť aj na liturgické účely (počas doby, keď bol kostol v ruinách? ako náhradný kostol slúžiaci katolíkom?).
- Vo východnej stene neskorogotickej kaplnky je druhotne zamurovaný náhrobný kameň Ladislava Bubeka z ružového mramoru. Je datovaný do roku 1401, napriek tomu, že Ladislav je podľa listiny živý ešte v máji 1403 a ako nebohý sa spomína až v septembri 1404. Epitaf si dal zrejme pre istotu zhotoviť vopred, cítiac blízku smrť. Objavený bol pri oprave kostola v roku 1861. V tom čase bol nainštalovaný na severnej stene svätyne. Hmotu zlomeného kameňa vytmelili bratia Rojcsekovci.

Súčasný stav
Kaplnka v súčasnosti nie je využívaná. Priebežne sa reštauruje v rámci komplexnej obnovy kostola. S podporou maďarskej Nadácie Teleki v rámci grantového programu „Rómer Flóris terv“ bola z exteriéru vyriešená sanácia vlhkosti odstránením masívneho nánosu hliny pochádzajúceho z 50. rokov minulého storočia. Následne bolo reštaurované ostenie severovýchodného okna a rekonštruované sklenené vitrážové výplne oboch okien na severnej strane. V interiéri kaplnky bolo inštalované nové elektrické vedenie a vizuálne neutrálne osvetlenie. 

Bohoslužby: nie

Praktické informácie
Obec Plešivec (maď. Pelsőc) leží cca 19 kilometrov južne od Rožňavy, na hlavnej ceste na Rimavskú Sobotu a Lučenec. Kostol s kaplnkou stojí v obci na námestí. Oplotený areál nie je voľne prístupný. Kaplnka je prístupná v rámci prehliadky kostola. Kontakt na farský úrad: 058/ 79 211 35. 

Literatúra:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2. Bratislava, Obzor 1968.
- Koreň, P.: Návrh na reštaurovanie nástenných malieb, omietok a muriva kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, nepublikovaný materiál, 2009.
- Togner, M.: K průzkumu nástěnných maleb v Rožňavském okrese. In: Najnovšie poznatky výskumu výtvarných pamiatok v objektoch vývoja architektúry v okrese Rožňava. Sborník zo seminára konaného v dňoch 29. – 31. 3. 1978 vo Vyšnej Slanej. Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave, 1978.
- Tihányiová, M.: Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení. OZ Georgius Bubek, 2017.
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.

Web
- https://gotickacesta.sk/plesivec/

esteban
14. 5. 2023

Za pomoc ďakujeme reštaurátorovi Mgr. Art. Petrovi Koreňovi.