Slavec-Gombasek - kaplnka

Všetky fotky (30)

Na jar v roku 2019 odkryl archeologický výskum pod vedením Petra Tajkova z TU v Košiciach v areáli zaniknutého pavlínskeho kláštora kaplnku centrálneho pôdorysu. Murovaný objekt sa dovtedy javil ako bastión či bašta opevnenia zo 16. storočia. Písomné pramene a ani archeologický výskum však nepotvrdili v literatúre uvádzanú prestavbu na protitureckú pevnosť.

Kaplnka mala podobu centrálnej stavby s osembokou loďou a malou apsidou polkruhového pôdorysu na východnej strane. Loď mala vnútorný priemer 6 m a svätyňa 2,3 m. Stavba sa nachádza juhozápadne od kostola a vznikla zrejme v 14. storočí súčasne s kláštorom.  Interiér bol vyzdobený nástennými maľbami zo 14. storočia, ktoré boli v pomerne veľkom rozsahu odkryté na zachovaných murivách v roku 2020 (na spodnej časti stien lode).

Išlo o zvislé široké pásy červenej a okrovej farby orámované svetlou farbou, ktoré dopĺňa modrý pás v zalomeniach osemuholníka. V pásoch v tejto časti navyše nájdeme aj medailóny s desaťuholníkovými rozetami (v zalomení), resp. ich polovice (po stranách zalomenia). V hornej časti pásov v zalomení sa nachádzajú aj časti kruhov, pričom veľmi podobný kruh bol odkrytý aj pri výskume zachovaných stien interiéru lode kláštorného kostola. Možno tak predpokladať, že kaplnka aj kostol dostali freskovú výzdobu v rovnakom čase.

Podobné rozety zdobiace spodnú časť stien presbytéria nájdeme aj v neďalekom Plešivci, ktorý bol rodovým kostolom Bubekovcov, pričom gombasecký kláštor mal založiť práve Juraj Bubek (1330 - 1389). Odlišuje sa len tým, že v Plešivci namaľoval maliar rozety osemcípe.

Osemuholníkové centrály sa na Slovensku objavujú v druhej polovici 13. storočia s prenikaním gotického slohu a stavajú sa ešte aj v 15. storočí. Nejde o bežný typ stavby, takéto centrály nájdeme len v Skalici, Holíči (datovanie zatiaľ nepotvrdené), Poprade-Stojanoch, Novom Meste nad Váhom a Podolínci. Práve posledne uvedená stavba najlepšie zodpovedá svojím pôdorysom riešeniu objektu v Gombaseku - k osemuholníkovej lodi sa tam pripája pomerne malá podkovovitá apsida.

V súčasnosti nie je známy účel stavby a ani presnejšia doba jej vzniku. Podľa niektorých odborníkov mohlo ísť o pohrebnú kaplnku Juraja Bubeka, ktorý okrem iného zastával post kráľovského taverníka. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pohrebnú kaplnku pri rodovom kostole v Plešivci postavili až v 15. storočí.

Mohlo však ísť aj o kaplnku slúžiacu ako súkromné oratórium opáta alebo pre potreby celej mníšskej komunity na liturgické, procesijné účely. O tom by mohla svedčiť aj skutočnosť, že vstup do nej sa pravdepodobne nachádzal na severnej strane, čím by smeroval k západnému vstupu do lode kláštorného kostola.

V súvislosti s možnou funkciou pohrebnej kaplnky bola v lodi umiestnená kópia náhrobnej dosky Juraja Bebeka, ktorej originál sa nachádza v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Hrhove. Nápis na nej spomína práve založenie kláštora v Gombaseku.

Výstavba centrálnej kaplnky v areáli kláštora, bez ohľadu na jej funkciu, spolu s honosnou výzdobou interiéru, kde bolo na maľbách použité aj zlátenie, dokladá význam a bohatstvo gombaseckého kláštora. 

GPS: 48.567880681, 20.465168953

Zdroje:
- Tajkov, P. - Švaňa, K.: Archeologický výskum zaniknutého kláštora pavlínov v Gombaseku – Slavci. In: Archaeologia historica, roč. 48, 2023, č. 1, str. 163 - 208. Dostupné v elektronickej podobe.
- https://gemer.korzar.sme.sk/c/22114076/v-gombaseku...
- www.cas.sk/clanok/849974/byvaly-klastor-na-vychodnom...

Za informácie ďakujeme P. Tajkovovi a E. Szakálos.

esteban
16. 9. 2023

Súvisiace články: K objavu stredovekého oktogónu..., K objavu freskovej výzdoby...