Holíč - loretánska kaplnka

Pod barokovou fasádou loretánskej kaplnky pri Kostole Božského srdca v Holíči sa skrýva gotické murivo objektu postaveného na mieste ešte staršej stavby. Stredoveký pôvod objektu však už takmer nič nepripomína.

Už niekedy koncom 13. storočia tu v dominantnej polohe postavili neveľkú ranogotickú stavbu na pôdoryse 6-uholníka s pozdĺžnou loďou a polygonálnym záverom bez oddelenia priestoru svätyne a lode, ktorá zrejme slúžila ako prvý farský kostol tunajšieho osídlenia. Chrám vznikol na mieste ešte staršej stavby, z ktorej bol pri výskume odkrytý jeden múr hrúbky 80 cm pred západným priečelím súčasného objektu.

V prípade ranogotického kostolíka Išlo o dvojpodlažnú stavbu so spodným podlažím zapusteným do zeme, pričom jej statika bola spevnená nárožnými opornými piliermi. Stavba mala vnútorné rozmery 650 - 910 cm x 830 cm s murivom hrubým cca 130 cm.

Stavebným materiálom boli opracované kamenné kvádre. Archeologický výskum objavil základové i časť nadzákladového muriva predovšetkým v časti juho- a severozápadného nárožia, ako aj zvyšky vstupu do spodného podlažia.

Táto stavba podľa všetkého dala Holíču jedno v stredoveku používaných názvov - Biely kostol (Alba Ecclesia, Weissenkirchen). Prvé známe použitie tohto názvu je z roku 1315.

Tento objekt nahradila niekedy v prvej tretine 15. storočia polygonálna centrála, vedľa ktorej už v tom čase stál dnešný, o niečo starší Kostol Božského srdca. Pri výstavbe pritom využili zvyšky ranogotickej stavby, pričom nový objekt vo významnej miere rešpektuje jej pôdorys s výnimkou západnej časti.

Toto datovanie sa opiera o nálezy kamenných gotických článkov, okenných ostení a ríms, nájdených pri prieskumu v zásype pod podlahou svätyne, ako aj o podobu pôdorysu a priestoru stavby. Z funkčného hľadisko išlo zrejme o karner, podobný tomu v neďalekej Skalici, keďže do centrály bolo integrované aj spodné podlažie staršej stavby.

Podľa iných odborníkov objekt postavili ako cintorínsku kaplnku už koncom 14. storočia, pričom staviteľom mal byť známy šľachtic Stibor. Osemuholníková centrála s polygonálnou svätyňou mala vzniknúť podľa rovnakého vzorca ako gotická fáza kostola v Novom Meste nad Váhom.

Kaplnka v nepokojnom 16. storočí slúžila ako chrám pravoslávnej cirkvi. Veľkými úpravami v barokovom štýle, ktoré jej dali dnešný vzhľad, prešla stavba v období od roku 1727 do tretej štvrtiny 18. storočia. Stavba bola obnovená aj v 70. rokoch 20. storočia, kedy sa realizovali aj výskumné práce.

GPS: 48.807746704, 17.164753675

Zdroje:
- Tóthová, Š.: K lokalizácii "Bieleho kostola" v Holíči, okr. Senica. In: Archeaologia historica, roč. 1979, str. 339 - 349.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Obzor, Bratislava 1967.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Habovštiak, A.: Stredoveká dedina na Slovensku. Bratislava, Obzor 1985.
- Kodoňová, M.: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike. In: ARS, roč. 1984, č. 1, s. 51 - 79.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2H49).
- www.holic.sk
- www.slovakiana.sk

esteban   

Za informácie a ochotu ďakujeme pani Ingrid Babikovej z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.