Poprad-Stojany

Všetky fotky (14)

V roku 1983 odkryli Michal Slivka a František Javorský pri archeologickom výskume zvyšky stredovekej centrály v poli na východnom okraji mesta Popradu. Išlo o stavbu patriacu zaniknutej dedine Stojany.

Prvá písomná zmienka o dedine je z roku 1264 (villa Stoyani), kedy ju mal ako majetok cistercitského opátstva v Spišskom Štiavniku získať do prenájmu Helbrand (Hildebrand) zo Spišskej Soboty. Jeho potomkovia, dediční richtári zo Stoján, sa preslávili v 14. storočí ako lokátori Muránskej doliny, kde založili niekoľko desiatok dedín. Samotný kostol zasvätený sv. Antonovi sa spomína oveľa neskôr - v pápežských listinách z roku 1390 a 1398.

Výskum popísal existenciu hneď dvoch odlišných stavieb na tomto mieste. Staršia rotunda mala mať kruhový pôdorys so zrejme polkruhovou apsidou. Vnútorný priemer lode bol stanovený na 640 - 660 cm. Autori výskumu túto rotundu datovali do 11. - 12. storočia, pričom podľa nich mohla slúžiť ako pútnická či misijná kaplnka, ktorej staviteľmi mohli byť benediktínmi z kláštora pri Spišskej Kapitule (v súčasnosti je jeho existencia spochybnená).

Druhú stavbu mala predstavovať osemuholníková cebtrála s pomerne dlhou kvadratickou apsidou. Postaviť ju mali priamo na mieste staršej stavby po jej zbúraní (v prípade apsidy malo byť dokonca vytrhané aj základové murivo). Jej vznik datujú odborníci cca do druhej polovici 13. storočia.

V súčasnosti odborníci zastávajú názor, že šlo len o jednu stavebnú etapu z druhej polovice 13. storočia, pričom kruhová stavba je identifikovaná ako základové murivo, na ktoré postavili osemuholníkovú centrálu. Základy v tvare kruhu boli z hľadiska technológie jednoduchšie realizovateľné a súčasne mohli poslúžiť aj ako pomôcka pri vytýčení polygonálneho nadzemného muriva.

Osemuholníkové rotundy nájdeme aj v neďalekej Hôrke-Kišovciach (dnes už spochybnená) a taktiež v Podolínci. Dispozíciu v podobe oktogónu s kvadratickou apsidou má zasa karner v Skalici.

Objekt mal vnútornú šírku 620 cm, pričom jedna strana oktogónu mala v exteriéri dĺžku 330 cm. Apsida mala rozmery 320 cm x 410 cm. Nadzákladové murivo malo šírku 85 - 87 cm a v západnej časti sa zachovalo do výšky 110 cm, vrátane dolnej časti vstupu. V 14. storočí pripojili k severnej strane apsidy sakristiu.

Lokalita je v súčasnosti neudržiavaná s odkrytým zachovaným murivom na západnej strane. Mesto Poprad, na pozemku ktorého sa objekt nachádza, má v pláne zaniknutú stavbu prezentovať.

GPS: 49.045980307, 20.320168734

Zdroje:
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.
- Skalská, M.: Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniu severného Gemera. Matica slovenská, Martin 2009.
- www.podtatranske-noviny.sk/odkryje-poprad-davno-zabudnutu-dedinu

esteban