Premena na sklad možno kostolík v Šámote zachránila

Rozhovor s regionálnym historikom a vedúcim Mestského vlastivedného domu v Šamoríne Lajosom Presinszkym

Kostolík v Šámote slúžil približne 30 rokov ako sklad, čo mu zmenilo osud k lepšiemu?
- V 50. rokoch minulého storočia tu riešili praktický problém, kde uskladniť obilie počas žatvy a tak padla voľba na starý, v tej dobe už nepoužívaný kostol, ktorý navyše stál hneď pri poli. Po čase, na prelome 70. a 80. rokov, si Štátny majetok Kvetoslavov, ktorý kostol využíval, vybudoval nový sklad. Vtedy kostol prevzalo Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede.
Podľa môjho názoru je aj dobre, že z neho ten sklad urobili. Kostolík v tej dobe prakticky nikomu nepatril, bohoslužby sa tam už nekonali. Takto sa o stavbu predsa len niekto staral a udržiaval ju. Inak by už možno nevyzerala tak, ako sa zachovala dodnes.

K oprave kostolíka došlo v rokoch 1983 a 1984 najmä z Vašej iniciatívy. Ako ste sa k nemu dostali?
- Ja som sa dlhé roky venoval kultúre v Šamoríne, najmä prostredníctvom Csemadoku (Kultúrny zväz Maďarov na Slovensku - pozn. aut.). Spolu s riaditeľom školy v Mliečne Františkom Bódisom, ktorého otec pracoval na šámotskom majetku a on sám sa tam narodil, ako aj stredoškolským učiteľom Lajosom Görcsom a mojím priateľom Lászlóom Véghom sme o kostolíku vedeli a niekedy začiatkom 80. rokov sme si tam raz vyšli po búrke, keď vietor poškodil strechu a provizórne sme ju lepenkou opravili. To ale nepomohlo a strecha naďalej zatekala. Potrebovala väčšiu opravu, čo sme už ale z vlastnej iniciatívy neboli schopní urobiť.

Situácia sa zmenila, keď Vás menovali za vedúceho odboru kultúry v okrese Dunajská Streda...
- Áno, vtedy som už mal možnosti, ako kostolíku pomôcť, aj potrebné financie. Tak sme sa pustili do opravy a spravili sme fasádu, vymenili strop, dali nové dvere, základy stavby sme dali zabezpečiť proti vlhkosti. V kostolíku sme našli aj stredoveké fresky, ale keďže nebolo možné ich vtedy reštaurovať, na odporúčanie pamiatkarov sme ich zatreli vápnom. Opravu som inicioval ako lokálpatriot, ale aj ako človek, ktorý zastáva názor, že hodnotné kultúrne pamiatky treba chrániť bez rozdielu, či sú svetské či cirkevné, či slovenského alebo maďarského pôvodu.

Nemali ste problémy s nadriadenými, keď ste investovali do opravy nepoužívaného kostolíka?
- Moji nadriadení sa ma niekedy pýtali, na čo bude opravený kostol slúžiť. Vtedy som dostal nápad vytvoriť tam lapidárium. Plánovali sme tam stiahnuť z celého okresu rôzne poškodené sakrálne pamiatky, ktoré by sme dočasne uschovali, kým by neboli zreštaurované a vrátené pôvodným majiteľom. To sa však už nepodarilo zrealizovať, niektorí farári nám v tej dobe ani neverili a niekedy v roku 1988 som odišiel z funkcie. Definitívne tento zámer padol, keď sa kostol vrátil cirkvi.

Ako k tomu došlo?
- Stalo sa to v priebehu roka 1995 v rámci cirkevných reštitúcií. Raz za mnou prišiel pán dekan zo šamorínskej rímskokatolíckej farnosti, že dostal prípis z arcibiskupského úradu, že im to patrí. Tak sme urobili zápisnicu, v ktorej podpísal prevzatie kostolíka. Bol ale nespokojný, že čo on s tým má teraz robiť a že len starosti mu pribudli... Kým patril kostolík Žitnoostrovskému múzeu, každý rok sme si tam s kolegami urobili taký piknik a okolie sme vyčistili. Cirkev tam urobila len jednu opravu strechy, keď tam dali nový plech.

esteban

Ďalšie články o Šámote: profil kostolíka, Zabudnutý..., Krstinový výlet....