Hlohovec - hradná kaplnka
Neveľkú gotickú kaplnku postavili v areáli pôvodne románskeho hradu Hlohovec niekedy v polovici 14. storočia a stavebníkom bol podľa všetkého Mikuláš Kont (s manželkou Klárou), ktorý získal panstvo Hlohovec v roku 1349.
Išlo pôvodne o samostatne stojacu stavbu, ktorú pristavali k západnému múru hradu. Na jej mieste stál starší objekt, ktorým mala byť bašta, resp. hradná kuchyňa. Kaplnka podľa všetkého stála pri pôvodnom hradnom paláci. Zasvätená bola Panne Márii a podliehala pod právomoc miestneho farára Kostola sv. Petra v Hlohovci.
Dispozične išlo o jednolodie s polygonálnym, na východ orientovaným presbytériom. To bolo zrejme zaklenuté rebrovou klenbou, ako to naznačujú vonkajšie oporné piliere v nárožiach. Zo severnej strany sa k nemu pripájala sakristia. Reprezentatívny vstup sa nachádza na južnej strane.
Kaplnka, ktorá sa zrejme spomína v odpustkovej listine pápeža Bonifáca IX. z roku 1401, bola postupne začlenená do hmoty rozširovaného a prestavovaného hradu, ktorý nadobudol podobu nepravidelného päťuholníka. Veľkou prestavbou prešla v období baroka, kedy prišla o prevažnú väčšinu svojich gotických detailov, vrátane klenby, ktorá bola strhnutá a nahradená novou. Súčasne nad kaplnkou vystavali ďalšie podlažie. Tieto práce boli súčasťou rozsiahlej prestavby stredovekého hradu na kaštieľ, ktorú realizoval gróf Juraj Erdődy po tom, čo získal panstvo Hlohovec v roku 1720.
Medzi rokmi 1734 a 1743 sa do kaplnky dostal neskorogotický reliéf Narodenia Ježiša, pôvodne časť oltára z Dómu sv. Martina v Bratislave z obdobia okolo 1485 - 1490. Juraj Erdődy vzácnu drevorezbu získal od bratislavskej kapituly. Štýlovo ide ukážku z okruhu hornorýnsky orientovaného sochárstva a vznikla zrejme vo viedenskom prostredí. Reliéf, ktorému bola pripisovaná zázračná moc, bol osadený do barokového oltára kaplnky. Vďaka tomu sa zrejme už v 18. storočí kaplnka stala pútnickým miestom v rámci tzv. Zámskej púte konanej na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.
Kaplnke, resp. najmä neskorogotickému reliéfu, sa venuje aj Alojz Medňanský vo svojej knihe Malebná cesta dolu Váhom, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1826. Táto vzácna pamiatka stredovekého rezbárstva sa nachádzala v kaplnke až do roku 1945, kedy bola veliteľstvom Červenej armády odovzdaná rímsko-katolíckemu farskému úradu v Hlohovci. Odtiaľ sa v roku 1950 sa reliéf dostal do zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Objekt zámku sa stal národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1963. V roku 1994 sa skončil architektonický a reštaurátorský výskum kaplnky, ktorý potvrdil jej ešte stredoveký pôvod. Počas neho sa podarilo zachytiť zvyšky gotickej klenby, obdĺžnikové okná, ako aj honosný južný portál, ktorého tympanón je zdobený reliéfmi mníšok.
V roku 1995 slovenská pošta 30. novembra 1995 vydala známku Majster Narodenia z Hlohovca: Narodenie z Hlohovca v hodnote 8 Sk, na ktorej je vyobrazený spomínaný reliéf. V kaplnke je inštalovaná jeho kópia, ktorú zhotovili v roku 1999 umelecký rezbár Ľudovít Pisár a akademický sochár Jaroslav Kuba.
V roku 2019 po ukončení rekonštrukcie zámku bola kaplnka opätovne požehnaná a došlo k obnoveniu tzv. Zámskej púte na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta. Kaplnka je prístupná v rámci prehliadky zámku.
Zo stredoveku sa zachovali v plnej výške obvodové múry lode, presbytéria i severnej sakristie. Pôvodné sú aj južný portál do lode a vstup zo svútyne do sakristie. V západnej stene je prezentované obdĺžnikové gotické okno a pod ním výlevný“ otvor, ktorý má byť dokladom o prestavbe objektu zo staršej hradnej kuchyne. Fragment ďalšieho obdĺžnikového okna je odkrytý aj na južnej strane lode.
GPS: 48.419471466, 17.787434432
Zdroje:
- Kirinovičová, N.: Niekoľko poznámok k podobe a stavebnému vývoju sakrálnej architektúry stredovekého Hlohovca. In: Informátor Archívu PÚ SR, č. 44, roč. 2011, str. 3 - 5. Dostupné v elektronickej podobe
- Gálik, Z.: Mikuláš Kont a jeho hradné panstvo Hlohovec. In: Historia Nova, č. 11, roč. 2016, str. 8 - 32. Dostupné v elektronickej podobe
- Medňanský, A.: Malebná cesta dolu Váhom. vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov, Bratislava 2007.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia asi 2067).
- https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/reg...
- https://www.pofis.sk/katalog/produkty/fdc-1995-u...
- https://www.dokostola.sk/kostol/kaplnka-nanebovz...
- https://www.teraz.sk/spravy/tradicna-zamska-put-...
- https://hlohovecko.sk/?m=magazin_clanok&id=101
esteban
7. 9. 2024
