Kostoly považujem za výnimočné objekty

Len pred niekoľkými týždňami uzrela svetlo sveta Tvoja prvá kniha venovaná zaniknutej kaplnke v Štítniku. Aký to bol pocit, keď si ju po viacročnej príprave konečne držal v ruke?
- V momente, keď som dostal od tlačiarne predprodukčnú vzorku, bol som šťastný a veľmi vďačný, že môžem vidieť výsledok svojej práce. Krajšie chvíle som však prežíval už pri samotnom výskume kaplnky, terénnom prieskume a tiež pri grafickej úprave knižky. To sú tie veci, ktoré ma bavia, z ktorých mám úprimnú radosť. Zároveň je pre mňa jedným z hlavných cieľov to, aby knižka potešila iných. A to sa dúfam, podarilo. Ten pocit, keď som istému človeku odovzdával publikáciu a on ju prijal s úprimnou radosťou a neskrývaným záujmom o problematiku kaplnky v Štítniku, je na nezaplatenie.

Si stále ešte študentom archívnictva a muzeológie na FF UK v Bratislave a už sa môžeš pochváliť vlastnou odbornou publikáciou. Aké sú reakcie z prostredia spolužiakov a Tvojich pedagógov?
- Osobne som sa touto publikáciou u pedagógov na domovskej katedre nepochválil. Určite by ma ich názor zaujímal. Ale práve skutočnosť, že som ešte len študentom mi v mnohých chvíľach počas archívneho výskumu a tiež písania monografie dodávala isté pochybnosti, či nemám ešte s publikovaním počkať. Uvedomujem si mnoho svojich nedostatkov a prihliadajúc na odbornosť mojich pedagógov mám rešpekt pred tým, aby som im prezentoval svoje malé dielo. U spolužiakov je to iné. Všetci tí, ktorí vedeli o knižke, mi vyjadrili podporu. Niektorých som dokonca pred publikovaním poprosil, aby si text knižky prečítali z pohľadu bežného čitateľa, ktorý nepozná regionálne dejiny. Chcel som zistiť, či je knižka dobre čitateľná, a či sú všetky pasáže pochopiteľné. Názor kolegov bol pre mňa dôležitý a som za ich podporu a pomoc veľmi vďačný.

Kaplnka Svätého kríža, o ktorej píšeš, patrí medzi prakticky neznáme objekty v rámci Štítnika. Ako si ju objavil ty a kto ti pri výskume pomáhal?
- Kaplnke som sa začal venovať ešte v roku 2019. Na prvé informácie o tejto sakrálnej stavbe som narazil vo vizitačnej zápisnici Gemerskej stolice a Gemerského arcidiakonátu z roku 1688. Keďže som dovtedy o kaplnke s týmto patrocíniom v rámci Štítnika nepočul, chcel som zistiť viac. Začal som bádať v tejto záležitosti v archívoch. Tiež som oslovil obec Štítnik a informoval sa, ako je pre nich táto kaplnka známa. V tomto čase som komunikoval aj s historikom, pánom Matúšom Molnárom, ktorý sa už skôr zaujímal o túto kaplnku. Vo všeobecnosti však bol tento sakrálny objekt pre laickú i odbornú verejnosť takmer neznámy. Táto skutočnosť ma utvrdila v tom, aby som pokračoval v archívnom výskume. Ten pokračoval až do roku 2023. Rovnako som v tomto období vykonal viacero prieskumov lokality zaniknutej kaplnky.
Počas celého obdobia sa mi dostávalo pomoci z viacerých strán. Moje poďakovanie patrí mnohým, bez ktorých by nikdy knižka nevyšla. V prvom rade pánu Bohu. Jemu ďakujem za ľudí, ktorých mi poslal do cesty. Veľkou oporou mi počas celého výskumu bola pani doktorka Silvia Lörinčíková. Rovnako ďakujem za pána doktora Jozefa Meliša a tiež doktora Jána Jakubeja. A samozrejme nemôžem opomenúť poďakovanie Apside :-). Vďaka patrí aj ďalším historikom, archivárom, iným odborníkom, finančným dobrodincom a v neposlednom rade ďakujem svojej rodine, ktorá pri mne neustále stojí.

Ani tvoja kniha neodpovedá na všetky otázky o tejto stavbe, predovšetkým o období jej vzniku. Čo sa v tejto veci ešte dá urobiť?
- Ako uvádzam v knižke, publikáciu považujem za „položenie základného kameňa“ k problematike kaplnky. Je možné, že sa v budúcnosti nájdu ďalšie pramene, ku ktorým som sa nedopátral alebo sa inak interpretujú už známe skutočnosti. K identifikácii samotnej genézy a pôvodnej konštrukcie kaplnky by bol mimoriadne dôležitý archeologický výskum jej lokality. K realizácii sú potrebné finančné prostriedky. Ale do budúcna je tu pomerne veľká nádej, že sa v tomto smere budú realizovať potrebné kroky.

Kaplnka v Štítniku nie je jedinou zaniknutou sakrálnou stavbou, ktorou si sa bližšie zaoberal. Písal si už aj o už neexistujúcich kostoloch a kaplnkách na území katolíckej farnosti v Gemerskej Polome. Prečo si práve tento typ pamiatok získal Tvoj záujem?
- Všeobecne mám veľmi blízko k cirkevným dejinám. Samotné kostoly považujem za výnimočné objekty, keďže ide o miesta, kde osobitým spôsobom prebýval a prebýva Boh medzi nami. Napriek tomu, že aj o dodnes existujúcich sakrálnych stavbách môžu priniesť archívne pramene veľa zaujímavých zistení, v prípade zaniknutých kostolov či kaplniek je pri bádaní odhalená samotná stavba. V mnohých prípadoch, tak ako pri Gemerskej Polome alebo tiež Štítniku, ide rovnako o takmer úplne neznáme objekty. To ešte väčšmi zvýrazňuje mimoriadne dobrý pocit z ich bádania, keď počas výskumu je možné postupne odhaľovať ich vzhľad, historický vývoj, a tiež sa pokúsiť lokalizovať takéto objekty v dnešnom priestore. A napokon dané „zabudnuté“ sakrálne stavby opäť uviesť na pomyselnú mapu známych sakrálnych objektov.

Problematika sakrálnych stavieb je ti teda blízka – máš už nejaké ďalšie plány na výskum v tejto oblasti?
- Už počas písania knižky o kaplnke v Štítniku som začal pracovať na nových veciach a dokončovať aj staršie, ktoré boli rozpracované. V rámci mimoškolských „historických či archivárskych“ aktivít som však väčšinu času dával prednosť práve kaplnke v Štítniku a na iné neostávalo veľa času. A túto knižku som písal, hoc s prestávkami, pomerne dlho. Mal som už pocit, že je na čase sa pohnúť ďalej. Najmä posledný polrok pred vydaním knižky sa tento dojem ešte väčšmi prehĺbil a nadobudol som presvedčenie, že ja pri tejto problematike už nemám čo nové poskytnúť.
Teraz po vydaní knižky bude snáď viac času aj na ďalšie projekty. Verím, že, s Božím požehnaním, mi bude umožnené sa venovať drobnej sakrálnej architektúre, ako mnohokrát prehliadanej, no o to viac hodnej pozornosti.
Ďalšou mimoriadne zaujímavou témou sú samotné vizitačné zápisnice Rožňavskej diecézy, ktorým sa venujem v bakalárskej práci. Do budúcna by som tiež rád spracoval monografiu o jednej rímskokatolíckej farnosti na Gemeri. Na to je ale potrebné veľké množstvo času.
A napokon, by som chcel pokračovať v skúmaní zaniknutých sakrálnych stavieb na Gemeri, pričom už teraz môžem povedať, že kaplnka v Štítniku alebo kostoly v Gemerskej Polome nepredstavujú jediné dnes už takmer neznáme objekty predmetného druhu v týchto končinách.

Ďakujem za rozhovor.

Samuel Sebastián Očkaik (2002) je študentom 3. ročníka na Katedre archívnictva a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pochádza z Gemerskej Polomy a medzi svoje úspechy môže rátať napríklad aj štyri víťazstva na celoštátnom kole Dejepisnej olympiády (3x kat. A, 1x kat. C). Jedna z víťazných prác sa venovala práve štítnickej kaplnke a ďalšia zaniknutým kostolom a kaplnkám v Gemerskej Polome a nad Betliarom.

esteban
7. 2. 2024