Fulda-Petersberg (DE)

Všetky fotky (58)

Kostol svätého Petra vznikol v rokoch 836 až 838 v bývalom benediktínskom kláštore v Petersbergu pri Fulde vo východnom Hesensku, ktorý patrí do Fuldskej diecézy. Vďaka svojej exponovanej polohe je kostol viditeľný už zďaleka a predstavuje výraznú dominantu svojho okolia.

Kostol slúžil spočiatku ako kláštorný, od roku 1298 ako farský. Kláštor bol zrušený v r. 1802 a kláštorné budovy boli následne zväčša zlikvidované. V r. 2007 (na 1225. výročie smrti sv. Lioby) bolo obnovené sídlo benediktínskych sestier sv. Lioby.

Datovanie vzniku kostola umožnili jednak informácie stredovekých písomných prameňov a jedna dendrodatovanie drevenej relikviárovej schránky sv. Lioby v krypte kostola (drevo pochádzalo zo stromu zoťatého v lete 835 až zime 835/836). Kostol dal vybudovať Hrabanus (Rabanus) Maurus (v r. 822-842 opát kláštora vo Fulde, od 847 Mohučský arcibuskup), jeden z najväčších učencov svojej doby, práve na účely uloženia ostatkov sv. Lioby (kostol sa preto nazýval aj „Liobakirche“).

Zachovali sa písomné pramene o pôvodnom zasvätení oltárov v chóre a v krypte. Hlavný oltár v chóre bol zasvätený Nanebovystúpeniu Najsvätejšieho Spasiteľa, 12 apoštolom a zoslaniu Ducha svätého. Severný oltár v chóre bol zasvätený Vyznávačom a južný Mučeníkom. V krypte bol hlavný oltár zasvätený Svätej Bohorodičke a svätým pannám. Severný oltár v krypte bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, prorokom a patriarchom a južný oltár Archanjelovi Michalovi a všetkým anjelským chórom.

V rokoch 2003 až 2008 sa uskutočnil celý rad stavebno-historických, reštaurátorských a archeologických výskumov, ktoré korigovali mnohé dovtedajšie názory na vývoj stavby.

Kostol bol postavený ako trojloďová stavba s východným chórom s pravouhlými závermi lodí a kryptou pod chórom. Západná predsieň s vežou (Westbau), ktorá predstavuje dominantnú časť stavby, vznikla až v romanike (11. - 12. storočie). Niektoré stavebnotechnické indície však dovoľujú predpokladať, že už primárna karolínska stavba mala staršiu predsieň alebo že sa s jej výstavbou aspoň počítalo.

V roku 1927 sa uskutočnil archeologický výskum v exteriéri rovného záveru strednej lode, pri ktorom boli objavené základy polkruhovej apsidy, ktoré boli preťaté základom rovného záveru strednej lode. Tento objav viedol vtedy k názoru, že kostol mal pôvodne jednoapsidový, prípadne až trojapsidový záver (hoci základy apsíd bočných lodí objavené neboli), a že rovné závery lodí sú až mladšou prestavbou.

Pri revíznom archeologickom výskume v r. 2008 sa však preukázalo, že rovné závery sú primárne. Základy strednej apsidy objavené v roku 1927 sa pri revíznom výskume, bohužiaľ, už nezistili (zrejme boli po ich objave zničené), avšak ich existencia umožňuje predpokladať, že pôvodne sa plánoval vybudovať polkruhový záver strednej lode, no v priebehu výstavby došlo k zmene plánu a vybudovaný bol rovný záver.

Z primárnej karolínskej stavby sa v dnešnej hmote kostola zachovala podstatná časť západnej steny lode vrátane štítu a takisto podstatné časti východného záveru strednej a severnej lode kostola až po korunu muriva vrátane víťazného oblúka, arkád medzi závermi lodi, stĺpov a chórových okien. Takmer v celosti patrí k primárnej hmote aj krypta (okrem južnej polovice jej južnej chodby). Inak sa z karolínskych murív zachovali už len časti základov lode.

Nezachovali sa pôvodné murivá pilierov či stĺpov deliacich interiér kostola na tri lode – dnes je kostol len halovou stavbou. V r. 1925 a 1972 boli však objavené súvislé základové pásy členiace priestor kostola na tri lode, takže o tomto členení lode kostola niet pochybností, hoci nie je jasné, či tieto základové pásy patria už k primárnej karolínskej stavbe alebo sú výsledkom neskoršieho zásahu. Už v 9. alebo 10. storočí došlo k stavebnému zásahu, o ktorom svedčia najmä niektoré stĺpové hlavice v chóre. Zrejme išlo o opravu kostola z iniciatívy opáta Haicha z Fuldy po ťažkom poškodení kostola maďarským útokom v r. 915.

Východný záver kostola, ktorý má dvojpodlažnú štruktúru pozostávajúcu z trojosovej krypty s tromi oltármi a troch záverov apsíd, bol vo dobe svojho vzniku unikátnym riešením, ktoré nemalo v strednej Európe dovtedy obdobu. Predlohy pre toto osobitné riešenie možné nájsť najmä v predrománskej architektúre juhozápadnej Európy, v Astúrii.

Krypta pozostáva z troch paralelných lodí spojených priečnym koridorom. Do krypty sa vstupuje z lode dvoma vstupmi zo severu a juhu. Priestory krypty sú zaklenuté valenou klenbou. Toto usporiadanie sa v zásade opakuje aj nad kryptou, v chóre, kde sú závery troch lodí od seba síce oddelené stenami, ale zároveň spolu komunikujú arkádami so stĺpmi v osteniach a chórovými oknami.

Toto riešenie chóru a krypty sa stalo bezprostredne vzorom pre ďalší karolínsky kostol – baziliku v Solnhofene z rokov 838-839. Ich úzka súvislosť má zrejme pôvod v osobnom spojení zadávateľov oboch stavieb – zadávateľ výstavby kostola vo Fulde-Petersbergu Hrabanus Maurus bol strýkom Gundrama, zadávateľa výstavby baziliky v Solnhofene.

Na niektorých miestach chóru a predovšetkým v krypte sa zachovali aj nástenné maľby patriace k primárnemu kostolu. V krypte ide predovšetkým o výjav Panny Márie v mandorle, postavy anjelov, medailóny so svätcami, baránkom božím a rôzne dekoratívne prvky ako palmety a pod. Tieto nástenné maľby sa považujú za najstaršie zachované stredoveké nástenné maľby v Nemecku.

V 11. - 12. storočí bola vybodovaná dnešná západná prístavba a osemboká chórová veža. V gotike 13. - 14. storočia (hlavne zrejme po 1327/1331) došlo k viacerým stavebným úpravám a k stavbe pribudli na severe sakristia a na juhu rozšírenie chóru o priečnu loď.

Najstaršie zachované krovy v lodi kostola, v sakristii a bočnom chóre pochádzajú z rokov 1478/80. Ďalšie stavebné zásahy a úpravy prebehli v 16. - 17. storočí (po škodách spôsobených v sedliackych vojnách a v tridsaťročnej vojne) a v 19. - 20. storočí (vrátane rôznych reštaurátorských úprav), ktoré však nemali zásadný vplyv na formu a štruktúru kostola. Interiérové vybavenie kostola bolo v 18. storočí rozsiahlo barokizované.

Zo stredovekých detailov sa v interiéri zachovali kamenné stĺpiky s ozdobnými hlavicami z 9./10. storočia, viacero kamenných reliéfov z polovice 12. storočia či zdobená kamenná svätenička z druhej polovice 12. storočia.. Na južnej stene lode je prezentovaná nástenná maľba sv. Krištofa z roku 1480. 

GPS: 50.561587117, 9.711678028

Zdroje:
- Kenner, Christine, 2014: Die vorromanische Bauteile der Kirche – Forschungsstand und Fragestellungen. In: Benak, Katharina – Kenner, Christina – Krenn, Margit – Zingler, Alexandra (eds.): Die Kirche St. Peter in Petersberg bei Fulda. Denkmalpflege und Forschung. (Arbeitshefte des Landesamtes für Denkmalpflege Hessen, Band 20). Wiesbaden: Konrad Theiss Verlag., 127-143.
- Kenner, Christine, 2014: Die vorromanische Wandmalereien der Kirche. In: Benak, Katharina – Kenner, Christina – Krenn, Margit – Zingler, Alexandra (eds.): Die Kirche St. Peter in Petersberg bei Fulda. Denkmalpflege und Forschung. (Arbeitshefte des Landesamtes für Denkmalpflege Hessen, Band 20). Wiesbaden: Konrad Theiss Verlag, 283-392.
- Lobbedey, Uwe, 2014: Die Kirche auf dem Petersberg – architekturgeschichtliche Einordnung der vor- und frühromanischen Bauteile. In: Benak, Katharina – Kenner, Christina – Krenn, Margit – Zingler, Alexandra (eds.): Die Kirche St. Peter in Petersberg bei Fulda. Denkmalpflege und Forschung. (Arbeitshefte des Landesamtes für Denkmalpflege Hessen, Band 20). Wiesbaden: Konrad Theiss Verlag., 263-281.
- Schopf, Stefan, 2014: Ergebnisse und Zusammenfassung der baugeschichtlichen und restauratorischen Untersuchungen aus den Jahren 2003-07. In: Benak, Katharina – Kenner, Christina – Krenn, Margit – Zingler, Alexandra (eds.): Die Kirche St. Peter in Petersberg bei Fulda. Denkmalpflege und Forschung. (Arbeitshefte des Landesamtes für Denkmalpflege Hessen, Band 20). Wiesbaden: Konrad Theiss Verlag. 2014, 151-227.
- Weiß, Harald, 2014: Die Ausgrabung am Kryptafundament von St. Peter in Petersberg. In: Benak, Katharina – Kenner, Christina – Krenn, Margit – Zingler, Alexandra (eds.): Die Kirche St. Peter in Petersberg bei Fulda. Denkmalpflege und Forschung. (Arbeitshefte des Landesamtes für Denkmalpflege Hessen, Band 20). Wiesbaden: Konrad Theiss Verlag, 145-149.
- Jäggi, Carola, 2009: Orte des christlichen Kultes. Klöster, Bischofssitze, Kapellen und Pfarrkirchen. In: Reudenbach, Bruno (ed.): Geschichte der bildenden Kunst in Deutschland. 1. Karolingische und ottonische Kunst. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Mníchov/Berlín/Londýn/New York: Prestel, 370-433.
- https://de.wikipedia.org/wiki/St._Peter_(Petersberg)
- https://www.kloster-st-lioba.de/ueber-unser-klos...
- https://www.katholische-kirche-petersberg.de/pvs...

Martin Illáš
5. 8. 2023