Olcnava

Základy stredovekého kostolíka odkryl v roku 1985 archeológ František Javorský pri výskume lokality Starý cintorín na okraji obce Olcnava. Dnes sú zvyšky sakrálnej stavby prezentované ako súčasť Parku Božieho milosrdenstva. 

Obec Olcnava sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch v roku 1312, resp. 1317. Kostolík zasvätený Panne Márii stál na severozápadnom okraji obce vo vyvýšenej polohe nad riekou Hornád. Aj s patrocíniom sa spomína v listinách z roku 1392 a 1400.

Postavili ho v 13. storočí ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom. Loď mala vnútorné rozmery 6,5 x 6,9 m a svätyňa bola štvorcová s dĺžkou strany 4,7 m. Celková dĺžka stavby v exteriéri bola 14 m. Podobu chrámu zachytáva aj náčrt kostola pred jeho zbúraním nájdený v archíve grófa Csakyho.

Kostolík slúžil veriacim až do poslednej štvrtiny 18. storočia. Vtedy sa už podĺa záznamov vo vizitáciách nachádzal v zlom (až ruinálnom) stave. Vizitácia z roku 1804 uvádza, že spiššský biskup Karol Salbeck (1776 - 1787) z bezpečnostných dôvodov zakázal slávenie sv. omší v kostolíku už vyše 20 rokov predtým. 

Stredoveká stavba bola napokon v roku 1813 zbúraná a materiál z nej bol použitý na stavbu školy a hate na Hornáde. Oltáre z kostola boli prenesené do chrámu v susednej obci Bystrany, kde sa zachovali sochy sv. Kataríny a Panny Márie.

Lokalita s veľavravným názvom Starý cintorín pritiahla pozornosť odborníkov už v roku 1977, kedy tu F. Javorský vykonal archeologický prieskum.

V spomenutom roku 1985 sa realizoval archeologický výskum, ktorému predchádzal georadarový prieskum. Ten potvrdil existenciu murív pod zemou. Pri archeologickom výskume boli následne odkryté sondami základy kostola zachované v celom rozsahu. 

Archeológovia taktiež našli aj viaceré architektonické články, z ktorých najvýznamnejšie boli časti rebier románskej krížovej klenby svätyne a fragmenty štrbinového okna. František Javorský vznik kostolíka datoval na začiatok 13. storočia.

Ďalší archeologický výskum sa udial v roku 2010 pod vedením archeológov P. Fecka a M. Sojáka. Dôvodom bol zámer vybudovať na tomto mieste Park Božieho milosrdenstva. Počas neho bola odkrytá západná stena lode s nárožiami a dovtedy neznámym oporným pilierom, ako aj časť hrobov zaniknutého príkostolného cintorína. 

Odkrytý západný múr kostola s oporným pilierom je dnes pamiatkovo prezentovaný ako súčasť Parku Božieho milosrdenstva. V jeho areáli je umiestnená aj informačná tabuľa s informáciami o výskumoch na lokalite, vrátane pôdorysu kostolíka.

GPS: 48.927345695, 20.748941302

Zdroje:
- Javorský, F.: Záchranné výskumy a prieskumy výskumnej expedície Spiš Archeologického ústavu SAV. In: AVANS, roč. 1985, str. 108 - 119. Dostupné v elektronickej podobe  - www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1985.pdf.
- Fecko, P. - Soják, M.: Výskum pri sakrálnych objektoch v Malom Slavkove a Olcnave. In: AVANS, roč. 2010, str. 85 - 88. Dostupné v elektronickej podobe - www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_2010.pdf.
http://olcnava.sk/obec/historia-obce/
https://spis.korzar.sme.sk/c/6696050/v-olcnave-objavili...

esteban