Frankfurt nad Mohanom-Höchst (DE)

Až do prvej polovice 9. storočia siaha história najstaršieho kostola v dnešnom Frankfurte nad Mohanom. Je ním Justinuskirche (Kostol sv. Justína) stojaci v dominantnej polohe nad riekou vo štvrti Höchst.

Trojloďovú karolínsku baziliku postavili okolo roku 830 vo vtedy samostatnom meste Höchst. Jej zakladateľom bol Otgar/Odgar, arcibiskup v Mainzi (Mohuči). Jeho nasledovník, arcibiskup Rabanus Maurus posvätil dokončený kostol okolo roku 850. Kostol bol postavený ako miesto uloženia relikvií mučeníka sv. Justína Vyznavača, ktoré boli získané z Ríma.

Stavba mala podobu typickej trojloďovej baziliky s priečnou loďou a troma apsidami na východnej strane. Nad krížením trojlodia a priečnej lode sa mohla týčiť veža. Hlavný vstup sa nachádzal na západnej strane (dnes je na jeho mieste okrúhle okno). Trojlodie má dĺžku 21,50 m, hlavná loď je široká cca 5,4 m a vysoká 10,3 m. Bočné lode sú široké cca 2,7 m a vysoké 5,4 m.

Niekedy medzi rokmi 1024 - 1090 došlo k zrúteniu južnej steny južnej lode spolu s nadväzujúcim chórom. Dôvodom bola vodou narušená statika tejto časti chrámu.

V roku 1090 získali kostol benediktíni z opátstva sv. Albana v Mainzi, pričom chrám slúžil aj ako farský kostol. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila románska prestavba chrámu, vrátane opravy junej lode, ktorej južnú stenu opätovne postavili. Takisto bola odstránená južná apsida. Nad krížením hlavnej a priečnej lode postavili hranolovú vežu. V roku 1298 benediktíni preniesli relikvie sv. Justína do svojho materského kostola. Bazilika v Höchste bola následne zasvätená sv. Margite.

Od roku 1419 slúžil kostol už len ako farský. Medzi rokmi 1420 a 1430 bol zbúraný južný chór (podľa iných zdrojov zanikol už v 11. storočí) a nahradila ho gotická Kaplnka sv. Kríža. Začalo sa tiež s výstavbou troch kaplniek s jednoduchým obdĺžnikovým pôdorysom, ktoré sa pripájali zo severu k severnej bočnej lodi. Kostol dostal aj dvojpodlažnú sakristiu.

V roku 1441 chrám prevzali antoniti, ktorí pokračovali v gotickej prestavbe objektu. Vytvorili nový vstup do kostola zo severnej strany, ktorý mal podobu reprezentatívneho portálu (v roku 1442). Po stranách ho zdobia sochy pustovníkov sv. Pavla a sv. Antona, ktorých mali antoniti vo veľkej úcte.

Oveľa väčším zásahom do podoby kostola však bolo zbúranie hlavnej a severnej apsidy a vybudovanie omnoho väčšieho polygonálneho presbytéria v neskorogotickom štýle. Ten je výrazne vyšší ako pôvodné trojlodie. Na západnom priečelí lode bolo prelomené vysoké okno rovnakého štýlu ako boli okná novej svätyne. V 60. rokoch 15. storočia postavili nad centrálnym chórom vežu.

Gotické presbytérium však bolo postavené na nie celkom stabilnej pôde, keďže išlo o okraj svahu, kde navyše vyvieral prameň. Spolu so slabším zemetrasením to všetko viedlo v roku 1523 k odstráneniu sieťovej klenby, pretože hrozilo, že sa zrúti. Súčasne bola zamurovaná časť okien. Klenba bola Nahradená bola plochým dreveným zastropením, ktoré bolo nahradené súčasným stropom v roku 1930. Z neskorogotickej klenby sa zachovali len valcové prípory a spodná časť rebier.

V rokoch 1730 - 1743 sa realizovali úpravy v barokovom štýle, ktoré sa dotkli okien a tiež vnútorného vybavenia (kostol dostal aj západnú tribúnu a nový organ).

Rehoľníkom slúžil až do sekularizácie v roku 1802/1803, keď tamojší kláštor bol zrušený ako vôbec posledný z antonitských kláštorov v celej Európe.

Pri veľkej obnove v rokoch 1930 - 32 bola bazilike aspoň sčasti vrátená pôvodná stredoveká podoba. Rekonštruované do pôvodnej podoby boli okná trojlodia, odstránená bola výmaľba interiéru z konca 19. storočia, ako aj veľká časť náhrobných kameňov z mladšieho obdobia. Nový strop dostalo aj gotické presbytérium.

Z karolínskej stavby sa zachovalo trojlodie, východné apsidy boli odstránené pri neskorších prestavbách. Rovnako boli nahradené väčšími okná bočných lodí. Hlavnú loď oddeľujú od bočných lodí arkády nesené pôvodnými stĺpmi (po päť na každej strane) s hlavicami korintského štýlu, ktoré patria k najhodnotnejších ukážkam karolínskeho umenia.

Zachovalo sa aj kríženie trojlodia a priečnej lode, ktorú tvorili v interiéri tri štvorcové chóry (dva z nich stále stoja) pred apsidami. Takisto sú to bazilikálne okná hlavnej lode na severnej strane (v interiéri zaslepené) a plochý strop.

Z čias gotiky pochádzajú okrem iného aj viaceré architektonické detaily, ako sú kružby okien, viacero klenieb a tiež portálov.

V kostole sa nachádza krucifix datovaný do otonského obdobia konca 10. storočia, ktorý bol objavený pri výskume staršieho cintorína antonitov v neďalekej obci Rossdorf.

Krstiteľnica v kostole predstavuje zaujímavé spojenie románskeho a gotického slohu, keď gotickú polygonálnu kupu nesú tri románske levy.

GPS: 50.098919667, 8.548906088

Zdroje:
- www.justinuskirche.de
- https://de.wikipedia.org/wiki/Justinuskirche_(H%C3%B6chst)
- Metternich, W.: Die Justinuskirche in Frankfurt am Main - Höchst. Kunstverlag Josef Fink, Lindenberg 2016.

esteban

Poloha
Poloha objektu na mape
Zobraziť podrobnú mapu