Holiša
Iba orientácia stavby a polygonálny tvar presbytéria svedčia o stredovekom pôvode rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Holiši. Výskum koncom 90. rokov minulého storočia pritom preukázal, že stavba pochádza ešte z románskeho obdobia.
Obec Holiša sa v písomných prameňoch uvádza v roku 1246 v listine kráľa Bela IV., ktorou sa vymedzovalo panstvo hradu Fiľakovo. Tunajšia farnosť sa spomína v zoznamoch pápežských desiatkov z rokov 1332 - 37.
Prvý kostol tu postavili vo vyvýšenej polohe a aj v súčasnosti je chrám viditeľný na veľkú vzdialenosť. Pôvod románskeho kostolíka zrejme siaha ešte oveľa viac do minulosti oproti písomným správam, keďže výskum identifikoval v murive hneď tri stavebné etapy z tohto obdobia.
Najstaršiu etapu, ktorou bol zrejme kamenný kostolík postavený najneskôr v 12. storočí, reprezentujú opracované kamenné kvádre s povrchovým náterom, ktoré sa našli v južnej, o niečo mladšej stene lode. K tejto stavbe zrejme patrí aj sekundárne umiestnený zamurovaný kamenný portál jednoduchého pravouhlého tvaru, ktorý predstavuje najstaršiu u nás doloženú podobu vstupu do kostolov. Analógie nájdeme napríklad v Boldogu, ktorý je niekedy datovaný až do 11. storočia, či v Kalinčiakove.
Prvou reálne in situ zachovanou stavebnou etapou bol kostolík taktiež neznámeho pôdorysu postavený z plevových tehál. Zachovala sa z neho cca 7 m dlhá južná stena s oboma nárožiami na južnej strane súčasnej stavby. Práve v nej boli zamurované vyššie spomínané kamenné kvádre a portál.
Táto stavba, spolu s odkrytými zvyškami kostolíka v Pincinej datovaného na prelom 12. a 13. storočia, predstavuje zástupcov románskej tehlovej architektúry na juhu stredného Slovenska.
Ešte v neskororománskom období, podľa všetkého v druhej polovici 13. storočia bol kostolík rozšírený o severnú bočnú loď, ktorej severná stena plynule nadväzovala na severný múr sakristie. Táto stena tvorí veľkú časť severnej steny lode dnešného kostola. Datovaniu tejto stavebnej etapy pomohol objav štrbinového okna s polkruhovým záklenkom.
V období gotiky sa realizovali dve zistené prestavby. Staršiu z nich dokladá predĺženie južnej steny lode východným smerom, ktoré však mohlo byť aj presbytériom v rovnakej šírke ako loď.
Do obdobia neskorej gotiky z konca 15. či začiatku 16. storočia datujú odborníci aj pomerne veľké polygonálne presbytérium. Pôvodne bolo zaklenuté rebrovou klenbou, ktorej zvyšky sa našli v okolí objektu. V jeho východnej stene sa zachovalo kruhové okno (rozeta) s kamennou kružbou. Z tohto obdobia zrejme pochádza aj severná sakristia.
Súčasnú podobu pomerne veľkého jednolodia so západnou predstavanou vežou a polygonálnym presbytériom dostal kostol v rámci veľkej barokovej prestavby v roku 1768. Svedčí o nej letopočet na reliéfe erbu Koháryovcov, vtedajších majiteľov obce, v podveží nad západným vstupom do lode. Stavba bola predĺžená západným smerom a doplnená o vežu.
Ďalšie úpravy sa realizovali aj v období okolo roku 1854 a v rokoch 1901, 1912, 1930. Opravu v roku 1946 si vyžiadali škody spôsobené prechodom frontu, keď pri záverečných bojoch druhej svetovej vojny bola nemeckými vojskami z taktických dôvodov zničená veža kostola.
Kostol v Holiši predstavuje významný doklad o vývoji ranostredovekej sakrálnej architektúry nielen v regióne Novohradu ale aj v rámci celého Slovenska. Z tohto hľadiska je smutné, že najstaršie stavebné etapy nie sú nijako prezentované.
GPS:48.309686049, 19.749236405
Zdroje:
- Hrašková, E. - Šimkovic, M.: Nové poznatky k architektúre stredovekých kostolov v regióne Novohradu a Hontu. In: Archaeologia historica: sborník příspěvků přednesených na 34. konferenci archeologů středověku České republiky a Slovenské republiky s hlavním zaměřením na interetnické vztahy ve středověku a jejich odkaz hmotné kultuře. Opava 23. - 27. září 2002 / Brno: Muzejní a vlastivědná společnost v Brně 28, (2003,) s. 477-489.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- www.ocuholisa.sk/historia-obce
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 2951).
esteban
