Beluj

Všetky fotky (14)

Patrocínium: sv. Vavrinca

Vznik: cca prvá polovica 13. storočia

Poloha: vo vyvýšenej polohe v areáli cintorína

Stručný popis: jednoloďový zrejme románsky kostolík s polkruhovo ukončenou apsidou a západnou predstavanou vežou.

História
Kostolík postavili najneskôr niekedy v prvej polovici 13. storočia vo vyvýšenej polohe na svahu ako menšiu jednoloďovú stavbu s predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou. Podľa niektorých zdrojov je patrocínium kostola doložené už k roku 1135, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1290.
Niekedy v období gotiky mala byť stavba predĺžená západným smerom a doplnená o predstavanú vežu a zrejme aj sakristiu.
V roku 1725 prešiel kostolík barokovou prestavbou, ktorá bola v staršej literatúre považovaná za samotnú výstavbu objektu. Z barokového obdobia pochádza aj veľká časť vnútorného zariadenia, vrátane organu z roku 1731, ktorý pochádza z kostola v neďalekom Prenčove a prevezený sem bol po roku 1845. Ďalšie stavebné práce sa realizovali aj v roku 1871.
V nedávnej minulosti sa tu uskutočnila obnova bližšie nešpecifikovaného rozsahu, v rámci ktorej boli okrem iného prezentované tri menšie stredoveké okná.

Zaujímavosti
- Kostolík bol identifikovaný ako stredoveká stavba len v pomerne nedávnej dobe, v súpise pamiatok i zozname národných kultúrnych pamiatok PÚ SR je vedený ako barokový objekt z roku 1725.
- Stredoveký a priamo románsky pôvod pritom naznačovala už samotná poloha a orientácia stavby, ako aj polkruhovo ukončená apsida (opisovaná v literatúre ako presbytérium so segmentovým uzáverom).
- V 13. storočí patrila obec rodu Hunt-Poznanovcov, v roku 1290 sa uskutočnil predaj polovice dediny jednému z banskoštiavnických mešťanov.
- Pri obnove niekedy na prelome tisícročí boli odkryté a prezentované tri stredoveké, podľa všetkého gotické okná. Jedno v západnej časti južnej steny lode má lomený oblúk a možno osvetľovalo priestor tribúny.
- Ďalšie dve malé okná sa nachádzajú vo východnej časti južnej steny lode a v juhovýchodnej stene apsidy. Majú málo vídaný obdĺžnikový tvar, ktorý na stredovekých sakrálnych stavbách nájdeme len veľmi výnimočne (Demandice, Jastrabá - veža).
- Na južnej stene lode sa nachádza prahová časť zrejme zamurovaného portálu. V interiéri má byť aj portál vedúci do už odstránenej sakristie.
- Na západnej stene veže sa nachádza tabuľa s latinským nápisom, dnes už do značnej miery nečitateľným.
- V priebehu storočí bola statika objektu z južnej strany posilnená troma opornými piliermi, z ktorých hneď dva pristavali k juhovýchodnému nárožiu lode.
- Kostolík stál podľa všetkého pôvodne v opevnenom areáli, ako to naznačujú zvyšky kamenného múrika.
- V kostolíku slúžieval sv. omše známy kňaz a výrazná osobnosť slovenského národného hnutia i vedy Andrej Kmeť, ktorý bol farárom v okolitých obciach.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v neďalekej obci Baďan, zvyšok stredovekej stavby stojí aj v obci Žibritov.

Súčasný stav
Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi vo Svätom Antone. Je v pomerne dobrom stave s obnovenou fasádou lode a apsidy a novou strešnou krytinou. Západná veža je v horšom stave. Navštívili sme ho v novembri 2016, do vnútra sme sa nedostali.

Bohoslužby: v sobotu o 16.00, resp. 18.00 h (zimný/letný čas).

Praktické informácie
Obec Beluj leží cca 16 kilometrov južne od Banskej Štiavnice. Kostolík stojí v ohradenom, ale prístupnom areáli cintorína na severovýchodnom okraji obce. Kontakt na farský úrad vo Sv. Antone: 045/ 69 311 02.
GPS: 48.351928503, 18.893930912

Literatúra:
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1969.
- Novák, J. (zost.): Beluj 1290-1990, MNV v Beluji 1990.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5W48).

Web
- www.beluj.ocu.sk
- www.dokostola.sk/kostol/sv-mucenika-vavrinca
- www.svatyanton.sk/farnost

esteban

Za ochotu a pomoc ďakujeme rodine Drímajovcov a Žofke.