Ruskinovce
Až do polovice 70. rokov minulého storočia stál v lokalite zaniknutej obce Ruskinovce ranogotický Kostol sv. Agnesy z konca 13. storočia. Po vytvorení vojenského výcvikového priestoru Javorina sa zachoval ako jedna z posledných stavieb, než ho zbúrali a materiál z neho použili na spevnenie ciest.
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy koncom 13. storočia ako jednoloďový chrám so západnou vežou a zrejme kvadratickým presbytériom. Nezvyčajným riešením bol presah východnej steny veže do priestoru lode, ktorý evokuje dozvuky románskeho staviteľstva, kedy bývala veža v celom rozsahu vtiahnutá do pôdorysu lode.
Veľká gotická prestavba sa začala možno už v 50. alebo 60. rokoch 14. storočia. Vtedy zaklenuli loď na dva osemuholníkové podpery, čím vzniklo pre Spiš tak typické dvojlodie. Na dokončenie ruskinovského kostola udelil dokonca pápež Bonifác IX. v roku 1393 odpustky.
V 18. storočí prešiel chrám rozsiahlou barokovou prestavbou. Najväčšia zmena sa dotkla presbytéria, keď pôvodné zbúrali a nahradili ho väčším, rovnakej šírky ako loď s oblým ukončením. Súčasne k nemu zo severnej strany pristavali sakristiu.
V interiéri pribudla murovaná tribúna v západnej časti lode a stredoveké omietky s nástennými maľbami boli zakryté hrubou vrstvou omietky. Kostol dostal aj nové okná v barokovom štýle. Rozšírený chrám bol dlhý 31,45 m a široký 12 m. Výška veže bola 37 metrov.
Kostolík predstavoval napriek neskorším prestavbám veľmi hodnotnú ukážku gotickej sakrálnej architektúry. Na južnej strane sa nachádzal bohato členený ústupkový portál (členilo ho 5 stĺpikov, časť hlavíc zdobil motív viniča). V lodi bola zachovaná pôvodná gotická klenba, na stenách sa nachádzali stredoveké fresky, ktoré mali byť podobné tým vo Veľkej Lomnici. Z čias stredoveku pochádzala aj časť zariadenia (oltár, krstiteľnica).
Keď sa v roku 1937 konala v Prahe reprezentatívna výstava Staré umění na Slovensku, nechýbali na nej ani vzácna drevená socha Madony zo 14. storočia a spomínaná bronzová krstiteľnica z 15. storočia zo zariadenia ruskinovského kostola.
Dedina a okolie sa stali v roku 1953 súčasťou vojenského výcvikového priestoru Javorina. Vysídlenie obyvateľov Ruskinoviec v roku 1952 bolo začiatkom konca aj pre ranogotický chrám. Posledná sv. omša sa v ňom konala v nedeľu 30. marca 1952. Už krátko po odsune obyvateľov sa začalo riešiť aj hodnotné vybavenie chrámu. Bočný barokový oltár so spomínanou gotickou Madonou previezli do Kostola sv. Serváca vo Vrbove ešte na jar roku 1952.
Vtedajší Slovenský pamiatkový úrad vykonal v rokoch 1956 až 1962 rozsiahly výskum kostola, ktorý potvrdil umeleckohistorickú hodnotu stavby. Ako jedna z alternatív riešenia situácia sa dokonca zvažovalo aj jeho premiestnenie mimo vojenský obvod.
Vojenská správa nebola príliš nadšená z faktu, že by mala mať vo vojenskom obvode pamiatkovo chránený objekt. Už v decembri 1960 upozornila pamiatkarov na ťažkosti, ktoré by to prinieslo, keďže „stojí v úseku ohrožovaném při výcviku vojsk palbou dělostřelectva a že proto také ani není vyloučen přímý zásah a zničení kostela při tom“. V liste preto vojaci žiadali, aby pamiatkari odobrili aj prípadné zbúranie objektu. Nestalo sa tak, naopak v roku 1963 bol kostol zapísaný na štátny zoznam kultúrnych pamiatok Východoslovenského kraja.
V nasledujúcich rokoch prebiehala komunikácia medzi vojenskou správou a pamiatkovým ústavom, pričom sa hovorilo aj o sňatí nástenných malieb a odobraní hodnotných architektonických prvkov. Napokon sa podarilo zachrániť aspoň južný portál, ktorý bol v rozobratom stave prevezený do depozitára Slovenskej národnej galérie v Pezinku.
Podobne ako ostatné kostoly vo vysťahovaných dedinách aj ten v Ruskinovciach slúžil vojakom ako sklad, istý čas aj umelých hnojív. Jeho vežu využívali tiež ako spoľahlivý orientačný bod.
K samotnému zbúraniu stavby malo dôjsť v roku 1976. Potvrdzuje to návrh na zrušenie vyhlásenia kostola za kultúrnu pamiatku z decembra 1992 zaslaný pamiatkarmi na ministerstvo kultúry: „V bezprostrednej blízkosti kostola bola vojenská výcviková činnosť, následkom čoho bol kostol v r. 1970-1976 v ruinoznom stave, až nakoniec v roku 1976 bol zbúraný bez súhlasu orgánov pamiatkovej starostlivosti". O zrušení vyhlásenia kostola za kultúrnu pamiatku rozhodlo už ministerstvo kultúry samostatnej republiky 12. januára 1993.
Po zbúranom kostolíku sa zachovala časť jeho vybavenia a architektonických detailov. Najvýznamnejšou pamiatkou je bohato členený ranogotický portál, ktorý je dnes umiestnený v podzemí Bratislavského hradu.
Tzv. ruskinovská Madona sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie a bronzovú krstiteľnicu vyrobenú v roku 1427 previezli do kostola v Slovenskej Vsi. Hlavný gotický oltár sa dostal do Starej Lesnej, bočný z čias baroka do Vrbova. Zvony našli svoje miesto v novom kostole v Mlynčekoch, hodnotná monštrancia je v kostole v Rakúsoch. Viaceré plastiky a obrazy sa nachádzajú v zbierkach Múzea v Kežmarku.
V roku 1996 postavili ruskinovskí rodáci na mieste zaniknutého stredovekého kostola drevený kríž. V máji nasledujúceho roku sa tu konala pod holým nebom prvá sv. omša po 45 rokoch. Odslúžil ju symbolicky kňaz Ján Hudý, ktorý celebroval aj poslednú omšu v ešte stojacom chráme v roku 1952. Do roku 2007 postupne na mieste vybudovali drevenú kaplnku s vežou. Konajú sa tu každoročne sv. omše na Štedrý deň.
Bývalý vojenský priestor bol 31. decembra 2010 zrušený. V roku 2019 pripravili v Múzeu v Kežmarku výstavu o osudoch Ruskinoviec, jej obyvateľov i gotického kostola.
GPS: 49.088697474, 20.519338133
Zdroje:
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Podolinský, Š. - Podolinská, A.: Kostoly a ich pohnuté osudy. Dajama, Bratislava 2022.
- https://www.obeclubica.sk/sluzby-obce-lubica.pht...
- https://korzar.sme.sk/c/5395058/kostol-sv-agnesy...
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://prosilva.blog.pravda.sk/2015/11/24/za-ta...
- https://ruskinovce.webnode.sk/news/kniha-madona-...
- https://korzar.sme.sk/c/5395058/kostol-sv-agnesy...
esteban
upravené 12. 10. 2012, 12. 7. 2013 a 26. 8. 2024
Za pomoc ďakujeme Vladimírovi Juliánovi Ševcovi z Múzea v Kežmarku, Miroslavovi Krukovi z OcÚ Ľubica a pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
Súvisiace články: Ranogotický kostol zbúrali...
