Bojnice - farský kostol
Súčasný farský kostol na mieste staršej románskej baziliky postavili v druhej polovici 14. storočia. Veľká časť jeho stredovekej podoby sa však stratila pri renesančných a barokových prestavbách.
Bojnice sa môžu pochváliť osídlením už praveku, v stredoveku využili výhodnú vyvýšenú polohu aj v časoch Veľkej Moravy. Najstaršia písomná zmienka sa nachádza už v Zoborskej listine z roku 1113. Významné postavenia v cirkevnej organizácii mala aj tunajšia farnosť, kedže v roku 1224 je tu doložené sídlo vicearchidiakonátu a podliehalo pod ňu pôvodne široké osídlenie v okolí.
Gotický kostol vznikol niekedy v druhej polovici 14. storočia (uvádzajú sa aj roky 1370 - 1380 ako jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom. Pri jeho výstavbe využili aj severovýchodnú časť románskej baziliky, z ktorej sa stala sakristia nového chrámu (neskôr dvakrát rozširovaná). Z roku 1401 pochádza písomná zmienka o patrocíniu sv. Martina.
Kostol rozširovali pôvodne dve gotické kaplnky pripojené na loď z južnej a severnej strany. Mali kvadratický pôdorys a zasvätené boli sv. Antonovi, resp. sv. Kozmovi a Damiánovi. Výstavba južnej, dodnes stojacej kaplnky sa tradične pripisuje rodu Noffryovcov (Onophrius), ktorým patrilo bojnické panstvo v rokoch 1430 - 1485. Severná kaplnka už neexistuje.
V roku 1530 pri útoku tureckých vojsk bol zrejme kostol vypálený. Následne, v rokoch 1550 - 1560, ho vtedajší majitelia bojnického panstva Turzovci (Thurzo) dali rozsiahlo prestavať už v renesančnom štýle. V tomto čase kostol prešiel do rúk evanjelikov
Loď bola predĺžená o jedno pole východným smerom, čo si vyžiadalo zbúranie gotickej svätyne a výstavbu nového, o niečo širšieho presbytéria taktiež polygonálneho pôdorysu (7-uholník). Zo severnej strany k nemu pristavali sakristiu. Interiér zväčšeného kostola bol novo zaklenutý lunetovými klenbami.
Po Turzovcoch získali Bojnice Pálfiovci (Pálffy), ktorí v r. 1635 odstránili evanjelického kňaza z farnosti a dosadili tam katolíckeho. Podobne ako inde na Slovensku, v nasledujúcich desaťročiach ešte dochádzalo k sporom medzi katolíkmi a evanjelikmi, ktorí dokonca na istý čas opätovne bojnický kostol získali.
V polovici 17. storočia bol chrám barokovo prestavaný. Do tohto obdobia sa datuje aj výstavba západnej predstavanej veže (uvádza sa po r. 1649). Ďalšie práce sa realizovali aj v roku 1723.
Menšie úpravy sa uskutočnili aj v priebehu 19. a 20. storočia. Opravou prešiel objekt v rokoch 1956 - 1959. Status národnej kultúrnej pamiatky má stavba od roku 1963. V rokoch 2002 - 2003 sa realizovala rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej archeologický výskum priniesol aj objav staršej románskej baziliky.
Zo stredovekej stavby sa zachovala hrubá stavba lode a južná kaplnka. V nej sa nachádza aj pôvodná krížová rebrová klenba a osvetľuje ju dvojica gotických okien s kamennou kružbou. Dve gotické okná rozdielneho tvaru sú prezentované aj na južnej strane lode. Pri kostole stojí aj samostatná gotická kaplnka.
GPS: 48.778395286, 18.583019972
Zdroje:
- Nipčová, D.: Vývoj sakrálnej architektúry na Hornej Nitre. Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, katedra archeológie, 2013.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1967.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 5F74).
- https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22...
- https://bojnice.fara.sk/?stranka=hlavna
- https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/obj...
- https://www.dokostola.sk/kostol/411136-farsky-ko...
- https://www.bojnice.sk/noviny/veza-kostola-nemo-...
esteban
28. 8. 2023
Za pomoc a podklady ďakujeme pracovníkom Archívu Pamiatkového úradu SR.
