Bojnice

V júni 2003 odkryl archeológ Peter Baxa pri archeologickom výskume gotického kostola sv. Martina v Bojniciach základy i časť nadzákladového muriva staršej románskej stavby.

Išlo zrejme o trojloďovú baziliku, datovanú do prvej polovice 12. storočia. Murivo z lomového kameňa sa našlo pod priestorom východnej časti lode a severnej sakristie. Malo šírku  100 - 105 cm.

Loď takmer štvorcového tvaru mala rozmery 10,1 x 11,3 metrov, pričom šírka stavby bola väčšia ako jej dĺžka. Svätyňa mala tvar oválne sploštenej apsidy. Loď mala zrejme plochý drevený strop a v čele bočných lodí sa nachádzali niky pre oltáre.

Bojnice boli už v časoch Veľkej Moravy významným centrom Hornej Nitry a toto postavenie si udržali aj v neskoršom období. Zrejme už v 12. storočí tu stál kráľovský hrad. Sídlila tu aj tzv. hradská fara ako cetrum vicearchidiakonátu. Kostol v Bojniciach sa spomína prvýkrát v roku 1224, pričom táto zmienka sa môže týkať práve objavenej stavby.

Chrámy podobného pôdorysu su známe už z prelomu 11. a 12. storočia v Poľsku a Ukrajine. Pri starších výskumoch príkostolného cintorína sa v Bojniciach našli aj mince kráľa sv. Ladislava (1077 - 1095).

Severovýchodná časť stavby bola po zániku využitá pri výstavbe gotického kostola ako jeho sakristia, neskôr dvakrát rozširovaná. V súčasnosti je severovýchodný roh stavby s časťou apsidy a rohovým oporným pilierom vyznačený v dlažbe sakristie.

GPS: 48.778453614, 18.583132625

Zdroje:
- Baxa, P.: Výskumná dokumentácia archeologického výskumu r. k. farského kostola sv. Martina v Bojniciach (Predbežná správa). Pamiatkový úrad SR, Bratislava jún 2003.
- www.sme.sk/c/1003411/pri-oprave-kostola-objavili-zaklady-romanskej-stavby

esteban